Mikrobiológia

VetGene®

Používame cookies, aby sme vám uľahčili prehliadanie našej webovej stránky a na analýzu návštevnosti webových stránok. Podrobné informácie nájdete v sekcii - Nastavenie súkromia.



Nastavenie súkromia

Spolupráca s TILIA LABORATORIES
a odborná garancia výsledkov testov veterinárnej mikrobiológie

Laboratórium Vetgene okrem vyšetrenia genetických ochorení, geneticky podmienených znakov a DNA profilov aktívne a úzko spolupracuje s TILIA LABORATORIES v oblasti veterinárnej mikrobiológie. TILIA LABORATORIES je našim odborným garantom v oblasti mikrobiálnej veterinárnej diagnostiky, nakoľko je úspešne certifikované a má dlhoročné skúsenosti v oblasti testovania a identifikácie pôvodcov infekčných ochorení zvierat a zoonotických nákaz.

Katalóg vyšetrení veterinárnej mikrobiológie

MULTIPLEXNÉ VYŠETRENIA

Kvantitatívna cielená multiplexná detekcia

    TrichophytonSppPlex

    Trichophyton rubrum, Trichophyton mentagrophytes, Trichophyton interdigitale, Trichophyton equinum, Trichophyton verrucosum, Trichophyton soudanense

    ClostridiumSppPlex

    Clostridium perfringens, Clostridium tetani, Clostridium botulinum, Clostridium novyi, Clostridium histolyticum, Clostridium difficile, Clostridium sordellii

    HelminthPlex I

    Clonorchis sinensis, Opistorchis viverrini, Enterobius vermicularis, Ascaris lumbricoides

    GastroEnteroPlex I

    Yersinia spp. (Yersinia pestis, Yersinia pseudotuberculosis, Yersinia enterocolitica subsp. enterocolitica), Clostridium spp. (Clostridium novyi, Clostridium perfringens, Clostridium histolyticum, Clostridium difficile, Clostridium sordellii), Helicobacter pylori, Citrobacter spp. (Citrobacter freundii, Citrobacter koseri)

    HelminthPlexII

    Taenia spp. (T. solium, T. saginata, T. asiatica), Ancylostoma duodenale, Ancylostoma caninum, Trichuris trichiura, Necator americanus, Strongyloides stercoralis

    DiarrhoeaPlex

    Yersinia spp. (Yersinia pestis, Yersinia pseudotuberculosis, Yersinia enterocolitica subsp. enterocolitica), Escherichia coli, Salmonella enterica subsp. enterica (Salmonella enterica subsp. enterica type Enteritidis, Typhimurium, Newport, Anatum, Montevideo, Paratyphi A, Infantum), Shigella spp. (Shigella sonnei, Shigella flexneri, Shigella dysenteriae), Listeria monocytogenes

    FungiMultiPlex

    Candida albicans, Candida krusei, Candida glabrata, Candida tropicalis, Candida dubliniensis, Candida inconspicua, Candida lusitaniae, Candida (Pichia) fabianii, Candida parapsilosis, Candida tropicalis, Candida (Pichia) gulliermondii, Fusarium spp., Cladosporium cladosporioides, Pneumocystis jiroveci, Mucoraceae (Rhizopus microsporus, Rhizopus oryzae, Mucor plumbeus, Mucor indicus), Cryptococcus spp. (Cryptococcus aureus, Cryptococcus carnescens, Cryptococcus flavescens, Cryptococcus neoformans), Aspergillus fumigatus, Aspergillus spp. (Aspergillus flavus, Aspergillus oryzae, Aspergillus nidulans, Aspergillus versicolor, Aspergillus ustus, Aspergillus cervinus, Aspergillus candidus, Aspergillus niger, Aspergillus terreus), Trichophyton mentagrophytes, Trichophyton rubrum, Trichophyton interdigitale

    CaninePlex

    Canine influenza virus (CIV-A); Canine respiratory coronavirus (CRCoV); Canine distemper virus (CDV); Canine parainfluenza virus (CPIV-3); Canine adenovirus type 2; Canine herpesvirus type 1 (CHV-1)

    Fertility Plex I

    Mycoplasma spp., Chlamydia spp.

    Fertility Plex II

    Mycoplasma spp., Chlamydia spp., Ureaplasma spp.

    PregnancyMultiPlex_DOG

    Baktérie: Escherichia coli, Klebsiella pneumoniae, Klebsiella oxytoca, Serratia marcescens, Enterobacter cloacae/aerogenes, Proteus mirabilis, Pseudomonas aeruginosa/putida, Acinetobacter baumannii, Stenotrophomonas maltophilia, Staphylococcus aureus, Staphylococcus spp. (Staphylococcus epidermidis, S. haemolyticus, S. hominis, S. intermedius, S. xylosus), Streptococcus pneumoniae, Streptococcus spp. (Streptococcus agalactiae, S. anginosus, S. constellatus, S. dysgalactiae, S. infantarius, S. intermedius, S. minor, S. mitis, S. mutans, S. oligofermentans, S. oralis, S. parasanguinis, S. peroris, S. pseudopneumoniae, S. pyogenes, S. salivarius, S. sanguinis, S. thermophilus, S. viridans, S.canis), Enterococcus faecium, Enterococcus faecalis, Mycoplasma salivarium, Mycoplasma buccale, Mycoplasma cloacale, Mycoplasma canis, Mycoplasma capricolum, Mycoplasma caviae, Mycoplasma phocae, Mycoplasma heamominutum, Mycoplasma suis, Mycoplasma maculosum, Mycoplasma primatum, Mycoplasma spermatophilum, Ureaplasma diversum, Ureaplasma gallorale, Ureaplasma felinum, Ureaplasma cati, Ureaplasma canigenitalium, Ureaplasma parvum, Chlamydia psitacci, Chlamydia caviae, Chlamydia abortus, Chlamydia muridarum, Chlamydia avium, Chlamydophila felis, Chlamydia pecorum
    Huby: Candida albicans, Candida krusei, Candida glabrata, Candida tropicalis, Candida dubliniensis, Candida inconspicua, Candida lusitaniae, Candida (Pichia) fabianii, Candida parapsilosis, Candida tropicalis, Candida (Pichia) gulliermondii, Fusarium spp., Cladosporium cladosporioides, Pneumocystis jiroveci, Mucoraceae (Rhizopus microsporus, Rhizopus oryzae, Mucor plumbeus, Mucor indicus), Cryptococcus spp. (Cryptococcus aureus, Cryptococcus carnescens, Cryptococcus flavescens, Cryptococcus neoformans), Aspergillus fumigatus, Aspergillus spp. (Aspergillus flavus, Aspergillus oryzae, Aspergillus nidulans, Aspergillus versicolor, Aspergillus ustus, Aspergillus cervinus, Aspergillus candidus, Aspergillus niger, Aspergillus terreus), Trichophyton mentagrophytes, Trichophyton rubrum, Trichophyton interdigitale
    Vírusy: Psí herpesvírus, typ 1

    PregnancyMultiPlex_CAT

    Baktérie: Escherichia coli, Klebsiella pneumoniae, Klebsiella oxytoca, Serratia marcescens, Enterobacter cloacae/aerogenes, Proteus mirabilis, Pseudomonas aeruginosa/putida, Acinetobacter baumannii, Stenotrophomonas maltophilia, Staphylococcus aureus, Staphylococcus spp. (Staphylococcus epidermidis, S. haemolyticus, S. hominis, S. intermedius, S. xylosus), Streptococcus pneumoniae, Streptococcus spp. (Streptococcus agalactiae, S. anginosus, S. constellatus, S. dysgalactiae, S. infantarius, S. intermedius, S. minor, S. mitis, S. mutans, S. oligofermentans, S. oralis, S. parasanguinis, S. peroris, S. pseudopneumoniae, S. pyogenes, S. salivarius, S. sanguinis, S. thermophilus, S. viridans, S.canis), Enterococcus faecium, Enterococcus faecalis, Mycoplasma salivarium, Mycoplasma buccale, Mycoplasma cloacale, Mycoplasma canis, Mycoplasma capricolum, Mycoplasma caviae, Mycoplasma phocae, Mycoplasma heamominutum, Mycoplasma suis, Mycoplasma maculosum, Mycoplasma primatum, Mycoplasma spermatophilum, Ureaplasma diversum, Ureaplasma gallorale, Ureaplasma felinum, Ureaplasma cati, Ureaplasma canigenitalium, Ureaplasma parvum, Chlamydia psitacci, Chlamydia caviae, Chlamydia abortus, Chlamydia muridarum, Chlamydia avium, Chlamydophila felis, Chlamydia pecorum
    Huby: Candida albicans, Candida krusei, Candida glabrata, Candida tropicalis, Candida dubliniensis, Candida inconspicua, Candida lusitaniae, Candida (Pichia) fabianii, Candida parapsilosis, Candida tropicalis, Candida (Pichia) gulliermondii, Fusarium spp., Cladosporium cladosporioides, Pneumocystis jiroveci, Mucoraceae (Rhizopus microsporus, Rhizopus oryzae, Mucor plumbeus, Mucor indicus), Cryptococcus spp. (Cryptococcus aureus, Cryptococcus carnescens, Cryptococcus flavescens, Cryptococcus neoformans), Aspergillus fumigatus, Aspergillus spp. (Aspergillus flavus, Aspergillus oryzae, Aspergillus nidulans, Aspergillus versicolor, Aspergillus ustus, Aspergillus cervinus, Aspergillus candidus, Aspergillus niger, Aspergillus terreus), Trichophyton mentagrophytes, Trichophyton rubrum, Trichophyton interdigitale
    Vírusy: Mačací herpesvírus, typ 1

    BacteriaMultiPlex

    Escherichia coli, Klebsiella pneumoniae, Klebsiella oxytoca, Serratia marcescens, Enterobacter cloacae/aerogenes, Proteus mirabilis, Pseudomonas aeruginosa/putida, Acinetobacter baumannii, Stenotrophomonas maltophilia, Staphylococcus aureus, Staphylococcus spp. (Staphylococcus epidermidis, S. haemolyticus, S. hominis, S. intermedius, S. xylosus), Streptococcus pneumoniae, Streptococcus spp. (Streptococcus agalactiae, S. anginosus, S. constellatus, S. dysgalactiae, S. infantarius, S. intermedius, S. minor, S. mitis, S. mutans, S. oligofermentans, S. oralis, S. parasanguinis, S. peroris, S. pseudopneumoniae, S. pyogenes, S. salivarius, S. sanguinis, S. thermophilus, S. viridans, S.canis), Enterococcus faecium, Enterococcus faecalis

    FelinePlex I

    Feline coronavirus (FCoV); Feline herpesvirus 1 (FHV-1); Feline calicivirus (FCaV); Feline leukemia virus (FeLV); Feline immunodeficiency virus (FIdV)

    FelinePlex II

    Feline calicivirus (FCaV), Feline herpesvirus (FHV-1), Bordetella bronchiseptica, Mycoplasma spp., Chlamydia spp.

    FelinePlex IV

    Feline coronavirus, Feline calicivirus, Feline herpesvirus (FHV-1), Feline leukemia virus, Feline immunodeficiency virus, Mycoplasma spp., Chlamydia spp., Ureaplasma spp.

    FelinePlex V

    Feline herpesvirus, type 1 (FHV-1), Cilia-associated respiratory bacillus (CAR), Chlamydia psittaci, Chlamydia pecorum, Chlamydia pneumoniae, Chlamydia trachomatis, Chlamydia caviae, Chlamydia abortus, Chlamydia muridarum, Chlamydia avium, Chlamydophila felis Mycoplasma salivarium, Mycoplasma buccale, Mycoplasma cloacale, Mycoplasma canis, Mycoplasma felis, Mycoplasma capricolum, Mycoplasma caviae, Mycoplasma phocae, Mycoplasma heamominutum, Mycoplasma suis, Mycoplasma maculosum, Mycoplasma primatum, Mycoplasma spermatophilum, Mycoplasma equigenitalium, Mycoplasma elephantis, Mycoplasma phocicerebrale, Mycoplasma phocirhinis, Mycoplasma phocidae, Mycoplasma arginini, Mycoplasma pulmonis, Mycoplasma orale, Mycoplasma flocculare, Mycoplasma gallinaceum, Ureaplasma urealyticum, Ureaplasma diversum, Ureaplasma gallorale, Ureaplasma felinum, Ureaplasma cati, Ureaplasma canigenitalium, Ureaplasma parvum

    FishPlexBP

    Aeromonas salmonicida; Yersinia ruckeri; Flavobacterium psychrophilum; Myxobolus cerebralis; Tetracapsuloides bryosalmonae

    ParrotPlex I

    Psittacine Adenovirus (PsADV); Pacheco’s Disease Virus (Herpesvirus-1); Avian Bornavirus (ABV); Avian Polyomavirus (APV); Psittacine Beak and Feather Disease Virus (BFDV)

    ParrotPlex II

    Avian Bornavirus (ABV); Avian Paramyxovirus 1-12 / Newcastle Disease Virus (NDS); West Nile Virus (WNV); Usutu Virus (USUV)

    ParrotPlex III

    Psittacine Adenovirus (PsADV), Avian Bornavirus (ABV), Polyomavirus (APV), Psittacine Beak and Feather Disease Virus (BFDV), Chlamydia spp.

    ParrotPlex IV

    Psittacine Paramyxovirus 1-12 / Newcastle Disease Virus (NDV), Usutu virus, West Nile virus (WNV-1, WNV-2)

    ParasitePlex

    Cryptosporidium spp.; Dientamoeba fragilis; Entamoeba histolytica; Giardia intestinalis

    CanaryPlex

    Canary Circovirus (CaCV); Canary Polyomavirus (CaPyV)

    PigeonPlex

    Pigeon Circovirus (PiCV); Pigeon Herpesvirus (PiHV); Avian Paramyxovirus 1-12/Newcastle Disease Virus (NDV)

    PoultryPlex

    Chicken infectious anemia virus (CIAV), Circovirus; Infectious Bursal Disease Virus (IBDV); Chicken Parvovirus; Duck Hepatitis A Virus, Avihepatovirus, Picornavirus; Gallivirus, Picornavirus; Avian Orthoreovirus

    BovinePlex

    Bovine parainfluenza virus 3 (BPIV); Bovine respiratory syncytial virus (BRSV); Bovine herpesvirus 1 (BHV-1)

    EquinePlex

    Equine herpesvirus, type 1 (EHV-1); Equine herpesvirus, type 2 (EHV-2); Equine herpesvirus, type 3 (EHV-3); Equine herpesvirus, type 4 (EHV-4); Equine herpesvirus, type 5 (EHV-5)

    RespiratoryHorsePlex

    Equine herpesvirus type 1 (EHV-1), Equine herpesvirus type 4 (EHV-4), Equine arteritis virus (EAV), Influenza A, Streptococcus spp., Streptococcus equi subsp. equi

    RespiratoryHorsePlex (Foal)

    Equine herpesvirus type 1 (EHV-1), Equine herpesvirus type 4 (EHV-4), Equine arteritis virus (EAV), Influenza A, Streptococcus spp., Streptococcus equi subsp. equi, Rhodococcus equi

    ChelonianPlex

    Turtle Iridovirus, Turtle Herpesvirus

    AgamidPlex

    Agamid adenovirus, Turtle Iridovirus

    ReptilePlex

    Agamid adenovirus, Python Nidovirus, Ferlavirus, Paramyxovirus, Reptarenavirus, Sunshine Virus

    TickPlex Basic

    Vírus kliešťovej encefalitídy (TBEV); Borrelia burgdorferi sensu lato

    TickPlex L

    Vírus kliešťovej encefalitídy (TBEV); Borrelia burgdorferi sensu lato; Ehrlichia canis; Ehrlichia chaffensis; Candidatus Neoehrlichia mikurensis; Rickettsia spp.; Mycoplasma spp.; Anaplasma spp.; Chlamydia spp.; Babesia spp.; Bartonella spp.

Kvantitatívna molekulárna detekcia vírusov

Fretka

  • Aleutian Mink Disease virus (AMDV)
  • Ferret coronavirus

Hovädzí dobytok

  • Bovine coronavirus (BCoV)
  • Bovine herpesvirus, type 1 (BHV-1)

    Bovinný herpesvírus, typ 1 (Bovine herpes virus; type 1; BHV-1) je DNA vírus spôsobujúci akútne infekcie dýchacieho traktu (akútna rhinotracheitída) a infekcie urogenitálneho traktu (infekčná pustulárna vulvovaginitída). Infekcia sa prenáša priamym kontaktom slizníc (olizovaním alebo sexuálnym kontaktom). Po prekonanom ochorení dochádza k latentnej fáze infekcie, ktorá je úplne bezpríznaková. Ochorenie sa môže pod vplyvom stresových okolností alebo pridruženej infekcie reaktivovať s opätovným výsevom pľuzgierikov alebo infekcií dýchacích ciest. Vakcinačná látka je dostupná, ale iba znižuje intenzitu klinických príznakov, ak sa ochorenie vyvinie. Opäť sú dôležité protiepidemické a karanténne opatrenia na zabránenie infekcie hlavne mláďat.

  • Bovine Parainfluenza virus type 3 (BPIV-3)

    Bovinná parainfluenza, typ 3 (Bovine Parainfluenza Virus; type 3; BPIV) je RNA vírus spôsobujúci sezónne infekcie horných a dolných dýchacích ciest. Cesta prenosu je výlučne kvapôčkovou infekciou. Samotný vírus BPIV nie je natoľko nebezpečný, situácia sa však významne zhoršuje, pokiaľ dôjde k súčasnej koinfekcii iným respiračným vírusom (napríklad BRSV, Bovinný respiračný synciciálny vírus) alebo k sekundárnej bakteriálnej bronchopneumónii. Infekcie BPIV postihujú väčšinou mláďatá, ktoré ešte nemajú vyvinutú imunitnú odpoveď. Tá síce vekom opäť klesá, takže reinfekcie sú možné, ale ochorenie má ľahký priebeh - pripomína bežnú rhinitídu.

  • Bovine parvovirus type-2
  • Bovine Respiratory syncytial virus (BRSV)

    Bovinný respiračný syncytiálny vírus (Bovine respiratory syncytial virus; BRSV) patrí do skupiny respiračných RNA vírusov. Spôsobuje sezónne epidémie, prejavujúce sa závažnejšie než infekcia BPIV. Ohrozenou skupinou sú mláďatá. Ochorenie sa prejavuje zápalom horných a dolných dýchacích ciest, kašľom. Klinický stav môže byť komplikovaný sekundárnou bakteriálnou alebo mykoplazmovou infekciou alebo súčasnou koinfekciou ďalším respiračným vírusom (BPIV, Herpes vírus). Liečebne sa využívajú antibiotiká na potlačenie sekundárnych pneumónií. Preventívnym opatrením je dostatočná hygiena ustajnenia a správna chovateľská prax pri zimovaní stád.

Mačka

  • Feline Calicivirus (FCaV)

    Mačací calicivírus (Feline calicivirus; FCaV) je RNA vírus významne premorujúci populáciu domácich i voľne žijúcich mačiek. Po krátkej inkubačnej dobe niekoľkých dní dochádza u chorého zvieraťa k rozvoju intenzívnych príznakov – slineniu, konjnunktivitíde, výtoku z očí, nosa a ústnej dutiny, ťažkej ulceratívnej stomatitídy. Ďalšími komplikáciami môžu byť sekundárne bakteriálne pneumónie komplikované sepsou a multiorgánovým zlyhaním. Po prekonaní ochorenia sa môžu vyskytnúť neskoré následky vo forme glomerulonefritídy, polyradikuloneuritídy, polyartritídy a iných imunologicky podmienených symptómov. Ochorenie má u mačiatok vysokú úmrtnosť, u dospelých mačiek môže v zriedkavých prípadoch prebiehať inaparentne. Predpokladá sa, že za rozdielnosť v prejavoch infekcie je zodpovedná rôzna virulentnosť jednotlivých calicivírusov. Očkovanie je možné, avšak vysoká genetická diverzita RNA vírusu je príčinou častého nedostatočného efektu očkovacej látky.

  • Feline Coronavirus (FCoV)

    Mačací coronavírus (Feline coronavirus; FCoV) je RNA vírus, ktorý bežne premoruje populáciu domácich i voľne žijúcich mačiek. Väčšina ochorení prebehne inaparentne, v niektorých prípadoch sa infekcia prejaví hnačkou, ktorá spontánne odznie. Vylučovanie vírusu však prebieha aj niekoľko týždňov potom. Mačka sa nakazí kontaktom s nakazenou mačkou alebo kontaminovanými výkalmi. V menej ako 10% prípadov dochádza k reaktivácii ochorenia (uvažuje sa o mutácii rezidenčného kmeňa FCoV) a vývoji infekčnej mačacej peritonitídy (FIP). Príznakom je náhla strata chuti do jedla, letargia, brušný ascites (u vlhkej formy). Liečba je iba symptomatická, špecifická liečba neexistuje. Výskyt ochorení je možné čiastočne regulovať vysokým hygienickým štandardom a nepreplňovaním zariadenia na chov mačiek.

  • Feline Herpesvirus type 1 (FHV-1)

    Mačací herpesvírus (Feline herpesvirus; FHV-1) je DNA vírus spôsobujúci akútnu rhinitídu mačiek, spojenú s výtokom z nozdier, očí a prínosových dutín. Stav môže byť celkovo alterovaný s nechutenstvom a namáhavým dýchaním. Ochorenie nezanecháva imunitu – po prekonanom ochorení sa vírus v nervových gangliách uchyľuje do latentnej fázy svojho životného cyklu a môže byť vplyvom stresu alebo iného ochorenia opäť reaktivovaný. FHV je nebezpečný pre mačiatka, keď infekcia spôsobuje tzv. „syndróm chradnutia mačiatok“ (Kitten Fading Syndrome). Proti FHV existuje očkovanie, ale účinnosť môže byť sporná vďaka nízkej imunitnej odpovedi.

  • Feline immunodeficiency virus (FIV)

    Vírus mačacej imunodeficiencie (Feline immunodeficiency virus; FIdV) patrí medzi pomalé Lentivírusy. Je to RNA vírus pripomínajúci svojim genómom aj klinickými prejavmi infekcie ľudský vírus HIV. Infekcia je prenášaná krvou – uhryznutím, agresívnymi hrami alebo súbojmi. Po vstupe vírusu do organizmu dochádza v priebehu niekoľkých dní k nešpecifickým prejavom ako subfebrília, apatia, nechutenstvo, lymfadenopatia. Tieto príznaky čoskoro vymiznú a mačka môže byť mesiace aj roky úplne bezpríznaková. Ak ochorenie postúpi do ďalšieho štádia, dochádza k ťažkej supresii imunitného systému (postihnutá je prevažne populácia CD4 pozitívnych lymfocytov) s následkami v podobe torpidných infekčných komplikácií, stomatitíd, gastroenteritíd s hnačkami, mykotických infekcií a vírusových superinfekcií. Zviera zomiera na následky totálneho zlyhania imunitného systému a nezvládnuteľnej sepsy. Očkovanie nie je dostupné. Liečba je iba symptomatická v rukách zodpovedného chovateľa.

  • Feline Leukemia virus (FeLV)

    Mačací leukemický vírus (Feline leukemia virus; FLV) je RNA vírus patriaci do skupiny onkogénnych Retrovírusov. Vírus je prenášaný sekrétmi z horných dýchacích ciest, vzájomným olizovaním a krvou – pri agresívnych hrách alebo súbojoch. Vírus sa po vstupe do dutiny ústnej rozmnoží v lymfatických tkanivách, odkiaľ sa dostáva do krvi a infikuje vnútorné orgány a tkanivá. Infekcia kostnej drene má za následok pokles krvných elementov vo všetkých krvných radoch. Vzhľadom na to, že FLV je výrazne onkogénny, je finálnym štádiom ochorenia rozvoj malígneho ochorenia kostnej drene a lymfatických tkanív – leukémie alebo lymfómy. Finálne štádium je komplikované intenzívnou imunosupresiou, krvácaním a ťažkými sekundárnymi infekciami. Liečba ochorenia nie je možná. U niektorých zvierat prebieha infekcia inaparentne a ochorenie sa nemusí nikdy rozvinúť. Niektoré zvieratá čoskoro vyvinú plný obraz ochorenia a umierajú pod obrazom leukémie/lymfómu skomplikovaného sepsou. Očkovacia vakcína je dostupná, nechráni však so 100% účinnosťou. Ochorenie nie je prenosné na človeka. U psa tiež nebolo popísané.

  • Feline parvovirus

    Mačací parvovírus (Feline parvovirus; FPV) tiež známy ako Vírus mačacej panleukopénie, je DNA vírus prenášaný priamym kontaktom s chorým jedincom, jeho výkalmi, močom, kontaktom so srsťou alebo predmetmi kontaminovanými vírusom. Vírus má afinitu k rýchlo sa deliacim bunkám, napáda epitel čreva a bunky kostnej drene. Poškodenie čreva sa prejavuje hnačkami s vysokým rizikom dehydratácie a acidobázickej a minerálovej rovnováhy. Poškodenie kostnej drene vedie k dramatickému úbytku všetkých krvných elementov, hlavne bielych krviniek (preto názov panleukopénia). V prípade ťažkého postihnutia čreva a straty jeho bariérovej funkcie dochádza k invázii intraluminálnych baktérií do krvného obehu, čo vedie k rozvoju sepsy a multiorgánovému zlyhaniu. Liečba FPV je iba symptomatická, zameraná na starostlivú parenterálnu náhradu vody, elektrolytov a alimentáciu. Napriek tomu smrtnosť ochorenia u mačiatok dosahuje takmer 100%. U dospelých mačiek, za splnenia podmienky intenzívnej podpornej symptomatickej liečby, je šanca na záchranu asi 70%. Inak je ochorenie takmer bez výhrady smrteľné. Jedinou účinnou prevenciou je očkovanie. Ochorenie nie je prenosné na človeka.

Králik

  • Myxoma virus
  • Rabbit haemorrhagic disease virus (RHDV) type 1-2

Kôň

  • African horse disaese virus (AHDV)
  • Equine Arteritis Virus (EAV)

    Vírus konskej arteritídy (Equine arteritis; EAV) je RNA vírus spôsobujúci infekcie dýchacích ciest, genitourinárneho traktu a aborty u gravidných kobyl. Ochorenie nastupuje ako vysoká horúčka, apatia, letargia, konjunktivitída a výtok z nozdier. Vírus sa prenáša kvapôčkovou infekciou a sexuálnym stykom. Inseminačné dávky môžu byť tiež infikované; žrebce sú často prenášačmi EAV. Vakcinácia proti EAV je dostupná.

  • Equine coronavirus
  • Equine herpesvirus type 1 (EHV-1)

    Konský herpesvírus, typ 1 (Equine herpes virus; type 1; EHV1) je DNA vírus spôsobujúci infekcie horných dýchacích ciest a genitourinárneho traku. U gravidných kobyl je infekcia EHV1 mimoriadne nebezpečná, pretože vedie k abortom alebo ťažkým perinatálnym infekciám žriebät (encefalitídy, pneumonitídy). Po prekonanej infekcii sa vírus dostáva do latentného stavu a môže byť vplyvom stresu alebo iných pridružených infekcií znovu reaktivovaný. Vakcína proti EHV1 existuje, jej účinnosť však nebola úplne preukázaná. Pre zabránenie šíreniu infekcie je nutné implementovať prísne hygienické a karanténne opatrenia v postihnutom stáde.

  • Equine herpesvirus type 2 (EHV-2)

    Konský herpesvírus, typ 2 (Equine herpes virus; type 2; EHV2) je DNA vírus spôsobujúci infekty horných a dolných dýchacích ciest – rhinitídy, pneumonitídy. Rovnako boli popísané infekcie rohovky. Hygienické opatrenia sú potrebné na zabránenie šíreniu infekcie v stáde.

  • Equine herpesvirus type 3 (EHV-3)

    Konský herpesvírus, typ 3 (Equine herpes virus; type 3; EHV3) je DNA vírus spôsobujúci u koní koitálny exantém. Ide o herpetické pustuly, ktoré sa vysievajú niekoľko málo dní po infekcii. Pustuly možno nájsť aj na pyskoch a v dutine ústnej. Prenos EHV3 je sexuálny, tiež olizovaním lézií navzájom. Podozrieva sa aj lietajúci hmyz, ktorý môže prenášať infikovaný výtok z postihnutých pohlavných orgánov. Po prekonanej infekcii možno v genitálnej oblasti u zvierat nájsť depigmentované škvrny. Protiepidemické opatrenia sú dôležité pre bránenie šírenia infekcie v stáde.

  • Equine herpesvirus type 4 (EHV-4)

    Konský herpesvírus, typ 4 (Equine herpes virus; type 4; EHV4) je DNA vírus. Je obávaným pôvodcom rhinitíd a pneumonitíd u žriebät. Ako iné herpesvírusy po prekonanej infekcii nastáva latentné štádium, z ktorého môže byť vírus za vhodných okolností opäť reaktivovaný. Prevenciou ochorenia je vakcinácia, ktorá ochoreniu nezabráni, ale znižuje závažnosť klinických príznakov a možných sekundárnych komplikácií.

  • Equine herpesvirus type 5 (EHV-5)

    Konský herpesvírus, typ 5 (Equine herpes virus; type 5; EHV5) je DNA vírus. Spôsobuje chronické pľúcne ochorenie nazývané chronická multinodulárna pľúcna fibróza. Ochorenie vedie k poruchám dýchacích funkcií a výmeny plynov v pľúcach. Ochorenie nie je liečiteľné.

  • Equine Influenza virus type A

    Konská chrípka, typ A (Equine influenza virus; type A; EIV-A) je RNA vírus mimoriadne virulentný pre kone. Uvádza sa 100% účinnosť prenosu infekcie. Po krátkej inkubačnej dobe (1-2 dni) dochádza k vývoju vysokej horúčky, únave a apatii. Komplikáciou je pneumonitída, ktorá sa môže vyvinúť pri prestupe vírusu do dolných dýchacích ciest. Kašeľ je suchý, štekavý. V prípade bakteriálnej superinfekcie dochádza k ďalšiemu zhoršeniu pľúcnych funkcií, je potrebná antibiotická terapia. Ochorenie prebieha prudko, zvieratá sa však väčšinou do 2-3 týždňov uzdravia. Vakcína proti influenze nemusí mať dostatočnú účinnosť. Prevenciou šírenia ochorenia je prísna hygiena a karanténne opatrenia.

Opica

  • Hepatitis A virus
  • Hepatitis B virus
  • Macacine herpesvirus type 1
  • Saimirine herpesvirus type 1
  • SARS-CoV-2
  • Simian immunodeficiency virus (SIV)
  • VZV

Ovca

  • Maedi-Visna virus
  • Ovine herpesvirus_typ 2

Pes

  • Canine adenovirus type 1 (CAV-1)
  • Canine adenovirus type 2 (CAV-2)

    Psí adenovírus, typ 2 (Canine adenovirus; type 2; CAV-2) je DNA vírus blízko príbuzný vírusu hepatitídy, ktorej pôvodcom je CAV-1. CAV-2 spôsobuje akútnu respiračnú infekciu psov známu pod názvom „psincový kašeľ“. Ochorenie je vysoko nákazlivé, medzi vnímavými zvieratami sa prenáša kvapôčkovou infekciou, alebo kontaktom s močom a stolicou postihnutých zvierat. Ochorenie sa prejavuje suchým dráždivým kašľom. Liečba je iba symptomatická a karanténna. Jedinou účinnou prevenciou je očkovanie.

  • Canine Distemper Virus (CDV)

    Psinka (Canine distemper virus; CDV) je ochorenie psov a mnohých divoko žijúcich zvierat. Pôvodcom je RNA vírus patriaci do čeľade Paramyxoviridae (rovnako ako ľudské osýpky). Infekcia je prenášaná vzdušnou aj fekálne – orálnou cestou. Po vniknutí vírusu do horných dýchacích ciest dochádza k jeho rozmnoženiu v lymfatickom tkanive bronchov a prieniku do krvného obehu. Vírus infikuje všetky tkanivá tela, najintenzívnejšie sa však infekcia prejaví v dýchacích orgánoch, gastrointestinálnom trakte a centrálnom nervovom systéme. U postihnutého zvieraťa dochádza k intenzívnemu výtoku z nosa a očí, pneumónii, namáhavému dýchaniu a dýchavičnosti, vracaniu, hnačkám, celkovej telesnej alterácii, fotofóbii, kŕčom, parézam a ďalším neurologickým príznakom (ataxia, opakované krútiace pohyby, kŕče, podráždenosť). U šteniat je smrtnosť ochorenia až 80%, u dospelých psov menej ako 50%. Jedinou účinnou prevenciou je plná očkovacia schéma, ktorá začína u šteniat vo veku 6-8 týždňov. Očkovacia schéma má niekoľko etáp, ich nedodržanie neumožňuje dostatočnú imunitnú ochranu zvieraťa. V prípade výskytu ochorenia psinkou je nutné zaviesť prísne karanténne opatrenia a izolovať postihnuté zviera na niekoľko týždňov, vzhľadom na to, že vylučovanie vírusu môže pokračovať aj mesiac po prekonanom ochorení. Prekonané ochorenie sa často vyznačuje závažnými postinfekčnými prejavmi. Z tých najťažších spomenieme epilepsie, pretrvávajúce kŕče svalov a celkové utrpenie vyčerpaním. Z týchto dôvodov býva trápenie zvieraťa ukončené eutanáziou.

  • Canine herpesvirus type 1 (CHV-1)

    Psí herpesvírus, typ 1 (Canine herpesvirus; type 1; CHV-1) je DNA vírus, ktorým je dospelá populácia psov významne premorená. U dospelých psov je latentná infekcia bezpríznaková. Infekcia sa šíri kontaktom, oňuchávaním, olizovaním a sexuálnymi aktivitami. U dospelých psov sa aktívna infekcia podľa lokalizácie prejavuje ako genitálny diskomfort, potrácanie alebo výtok z očí a nosa, kašeľ. Dramatická situácia môže nastať u šteniat, ktoré sa nakazia od matky v priebehu pôrodu v pôrodných cestách, alebo sekrétami z očí a ústnej dutiny. V priebehu niekoľkých hodín dochádza k celkovej alterácii šteniat, neutíchajúcemu plaču, ochabnutosti, strate sacieho reflexu, hnačkám s neobvykle sfarbenou stolicou (do zelena). Šteňa alebo celý vrh hynie do 24 hodín. Prevenciou je karanténa gravidnej sučky pred pôrodom a do troch týždňov po pôrode, ktorá je založená predovšetkým na zabránení kontaktu sučky s inými psami a možnosti prenosu CHV v tomto fragilnom období. Vakcinácia nie je stopercentne účinná, ochoreniu nezabráni, zmierni však príznaky ak sa infekcia rozvinie. Ochorenie CHV nie je prenosné na človeka.

  • Canine Influenza virus type A

    Psia chrípka, typ A (Canine influenza virus; type A; CIV-A) je RNA vírus spôsobujúci sezónne ochorenie dýchacích ciest (jar a jeseň) u postihnutých jedincov. Vírus chrípky je mimoriadne nákazlivý. Prenáša sa kontaktom a kvapôčkovou infekciou. Vírus má afinitu k bunkám epitelu dýchacích ciest, do ktorých invaduje a po intracelulárnom rozmnožení ich opúšťa. Ochorenie sa vyznačuje krátkou inkubačnou dobou (1-3 dni) a prudkým nástupom horúčky. Pokiaľ infekcia postúpi do dolných dýchacích ciest, vyvoláva závažné vírusové pneumonitídy častokrát komplikované sekundárnou bakteriálnou pneumóniou. Liečba je symptomatická, antibiotická v prípade kašľa a karanténna. Očkovanie proti chrípke pre psov nie je dostupné.

  • Canine Parainfluenza virus type 3 (CPIV-3)

    Psia parainfluenza, typ 3 (Canine parainfluenza virus; type 3, CPIV-3) je RNA vírus spôsobujúci podobné príznaky ako influenza. Ide však o geneticky nepríbuzné vírusy. Infekcia CPIV-3 je prenášaná vzdušnou cestou aerosólom medzi postihnutými zvieratami. Ochorenie sa prejavuje výtokom z nosa a očí, suchým a produktívnym kašľom („psincový kašeľ“), teplotou, niekedy alteráciou celkového stavu. Na prevenciu ochorenia sú dôležité karanténne opatrenia (vírus je vylučovaný 14 dní po odznení príznakov) a očkovanie. Liečba je symptomatická.

  • Canine parvovirus type 2 (CPV-2)

    Psí parvovírus, typ 2 (Canine parvovirus; type 2, CPV-2) je DNA vírus, ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Pes je obvykle infikovaný kontaktom s chorým zvieraťom, jeho trusom či inými výlučkami. V mieste vstupu (väčšinou ústna dutina) sa vírus rozmnoží v lymfatickom tkanive, odkiaľ sa dostáva do krvi a je disseminovaný do orgánov celého tela. Vírus má afinitu k rýchlo sa množiacim bunkám, preto preferenčne napadá bunky tenkého čreva (jejunum a ileum) a bunky kostnej drene. Vírus má výrazne cytotoxický efekt a napadnuté bunky rýchlo hynú. Devastácia črevného epitelu sa prejaví vodnatými hnačkami, ktorým predchádza časté zvracanie penovitej zmesi slín, žlče, žalúdočných štiav niekedy s prímesou krvi. Zvracanie aj hnačka sú veľmi intenzívne a ohrozujú postihnuté zviera masívnou dehydratáciou a rozvratom acidobázickej rovnováhy. Ťažko postihnuté črevo neplní už bariérovú úlohu a črevné baktérie môžu voľne prestupovať do krvného obehu, hrozí sepsa. Tá sa prejaví ďalším zhoršením stavu a horúčkami u zvieraťa, ktoré predtým teploty nemalo. Liečba je symptomatická, zameraná na parenterálnu náhradu tekutín a minerálov, antibiotickú terapiu ako prevenciu alebo liečbu septického stavu. Účinným preventívnym opatrením je pravidelné očkovanie, ktoré obzvlášť nesmie byť zanedbané u gravidných sučiek a sučiek pred krytím. Šteňatá sú chránené počas dojčenia kolostrálnymi protilátkami matky, po odstavení sú vystavené riziku ochorenia. Preto je nutné šteňatá očkovať už vo veku 6-9 týždňov a do vývoja ich vlastnej imunitnej odpovede dôsledne dbať na karanténne opatrenia – nestýkať sa s neznámymi psami a starostlivo dodržiavať hygienu koterca. Problémom totiž môže byť tzv. serologické okno, kedy majú šteňatá v sére ešte protilátky od matky, ktoré však bránia vývoju ich vlastnej protilátkovej odpovede po očkovaní parvovírusovou vakcínou. Po odstavení hladina materských protilátok v sére šteniat prudko klesá a šteňatá nie sú proti infekcii chránené až do doby vytvorenia vlastných protilátok. V súčasnej dobe sa vďaka očkovaniu už nevyskytujú parvovírusové myokarditídy, ktoré mali vysokú smrtnosť.

  • Canine Respiratory Coronavirus (CRCoV)

    Psí respiračný coronavírus (Canine respiratory coronavirus; CRCoV) je RNA vírus spôsobujúci u psov ochorenie podobné silnému prechladnutiu s výtokom z nosa, očí a alteráciou celkového stavu. Je podobný ľudským respiračným koronavírusom, ktoré spôsobujú prevažnú väčšinu sezónnych prechladnutí. Liečba je symptomatická, ochorenie do niekoľkých dní samovoľne odznie. U oslabených jedincov a šteniat môže byť priebeh zriedkavo komplikovaný koronavírusovou pneumonitídou. Liečba je opäť symptomatická. Na zabránenie šírenia infekcie sa odporúčajú karanténne opatrenia.

Plazy

  • Agamid adenovirus
  • Ferlavirus (Paramyxovirus)
  • Python nidovirus
  • Reptarena virus
  • Sunshine virus
  • Turtle herpesvirus
  • Turtle iridovirus

Ošípané

  • Porcine circovirus

    Prasací circovírus, typ 2 (Porcine circovirus; type 2; PCV-2) je DNA vírus plošne rozšírený v mnohých krajinách. Spôsobuje multisystémové chradnutie prasiatok (Postweaning multisystemic wasting syndrome). Vakcína ani terapia nie sú dostupné. Primárnym cieľom kontroly ochorenia sú protiepidemické opatrenia, dostatočná hygiena prevádzok a správna chovateľská prax.

Vtáky

  • Avian adenovirus
  • Avian Bornavirus type 1,2,4 (ABV-1,2,4)
  • Avian Bornavirus type 1.2.3.4.5 (ABV-1.2.3.4.5)
  • Avian bornavirus, type 3 (ABV-3)
  • Avian Bornavirus, type 5 (ABV-5)
  • Avian encephalomyelitis virus (Tremovirus A)
  • Avian leukosis virus (ALV)
  • Avian orthoreovirus
  • Avian polyomavirus (APV)

    Vtáčí polyomavírus (Avian polyoma virus; APV) je DNA vírus spôsobujúci smrteľné ochorenie mladých vtáčat, najčastejšie papagájových vtákov, ale aj iných druhov. Typicky z plného zdravia dôjde k nápadnej letargii, podkožným hemoragiám, kožným a slizničným petechiám a zlyhaniu vnútorných orgánov. Vírus sa prenáša kontaktom s napadnutým zvieraťom, trusom, sekrétmi a kožnými šupinkami. Liečba neexistuje, účinným preventívnym opatrením je očkovanie. Samozrejmosťou je maximálna hygiena liahní vtáčať a ich sídiel, v prípade dovozu nových vtáčať karanténne opatrenia po dobu aspoň 14 dní.

  • Avian Poxvirus
  • Beak and feather disease virus (BFDV)

    Vtáčí circovírus (Beak and Feather Disease Virus; BFDV) je DNA vírus spôsobujúci infekčné ochorenie papagájových vtákov, ale aj radu vtákov domácich a voľne žijúcich. Ochorenie môže začať z plného zdravia, alebo pozvoľne. Hlavným prejavom sú abnormality jednotlivých anatomických súčastí peria a páperia, strata pigmentu a ťažká imunosupresia so sekundárnymi infekčnými komplikáciami. Prevenciou je vysoký štandard hygieny v chovných staniciach a voliérach, eliminácia prachu. Chorým zvieratám bohužiaľ nemožno pomôcť.

  • Canary Circovirus (CaCV)
  • Canary Polyomavirus (CaPyV)
  • Chicken Infectious Anemia Virus (CIAV)
  • Chicken Parvovirus
  • Duck Hepatitis A Virus. Gallivirus
  • Finch circovirus
  • Finch polyomavirus
  • Flavivirus Tismice
  • Gallid Herpesvirus type 1 (Avian infectious laryngotracheitis virus)
  • Gallid herpesvirus, type 2 (Marek´s disease)
  • Infectious Bursal Disease Virus (IBDV)
  • Pacheco´s Disease virus (Psittacine herpesvirus, type 1)
  • Parrot Coronavirus
  • Pigeon Circovirus (PiCV)
  • Pigeon Herpesvirus (PiHV)
  • Psittacine adenovirus (PsADV)
  • Psittacine herpesvirus, type 2
  • Psittacine herpesvirus, type 3
  • Psittacine Paramyxovirus 1-12 / Newcastle Disease Virus (NDV)
  • Starling Circovirus (StCV)
  • Usutu Virus
  • West Nile Virus (WNV-1, WNV-2)
  • West Nile Virus -1 (WNV-1)
  • West Nile Virus -2 (WNV-2)

Hlodavec

  • Hamster polyomavirus (HAP)

Ryby

  • Carp edema virus (CEV)
  • Grass Carp Reovirus (GCRV)
  • Infectious haematopoietic necrosis virus (IHNV)
  • Infectious pancreatic necrosis virus (IPNV)
  • Infectious salmon anemia virus (ISAV)
  • Koi herpesvirus (KHV)
  • Piscine myocarditis virus
  • Piscine reovirus
  • Spring viremia of carp virus (SVCV)
  • Viral Haemorrhagic Septicaemia Virus (VHSV)

Všetky druhy

  • Influenza A
  • Lymphocytic choriomeningitis virus (LCMV)
  • Sendai virus
  • Tick-borne encephalitis virus (TBEV)

    Vírus kliešťovej encefalitídy (Tick-borne encephalitis virus; TBEV) je RNA vírus, ktorý sa v prírode vyskytuje s určitou prírodnou ohniskovosťou. Prenášačom vírusu je v našich zemepisných šírkach kliešť Ixodes ricinus, parazitujúci na lesných hlodavcoch, líškach, vtákoch a veveričkách. Kliešť získa vírus saním krvi chorého zvieraťa, pričom sa vírus ďalej rozmnoží v jeho slinných žľazách. Po prisatí na cieľové zviera alebo človeka vpraví infikovaný kliešť do ranky infekčnú dávku vírusu. Toto môže mať niekoľko následkov: v prípade nízkej infekčnej dávky a dobrej imunokompetencie postihnutého dochádza po inkubačnej dobe 1-2 týždne k vývoju nešpecifických príznakov pripomínajúcich chrípku – horúčky a bolesti svalov. Po niekoľkých dňoch prejavy ustúpia a chorý sa môže úplne uzdraviť. V prípade, že infekčná dávka vírusu prelomila imunitné bariéry postihnutého, prechádza prvé štádium v druhé, ktoré sa prejavuje horúčkami, bolesťami hlavy, svetloplachosťou, kŕčmi a zmätenosťou. Toto druhé štádium je spôsobené šírením vírusu v centrálnom nervovom systéme a vírusom spôsobenou meningoencefalitídou. Liečba je iba symptomatická a podporná. Ľahší priebeh býva u detí a mladistvých. Po prekonanom ochorení zostáva veľmi dobrá imunita. U človeka existuje možnosť aktívnej imunizácie očkovaním, ktoré sa odporúča predovšetkým pre osoby pohybujúce sa v rizikovom prostredí (práca v lese, poľovníctve, práca so zvieratami). V iných krajinách (Rusko, India, Malajzia, Thajsko, Veľká Británia, Kanada atď.) sa vyskytujú varianty kliešťovej encefalitídy s rôznou intenzitou príznakov a rôznou nebezpečnosťou (Vírus ruskej jar-letnej encefalitídy, Vírus omskej hemoragickej horúčky, Indický vírus kyasanurskej, Malajský vírus Langat, Kanadský vírus Powassan, Louping ill). Veľa týchto endemických chorôb má vysokú smrtnosť, alebo po prekonanom ochorení zanecháva závažné neurologické následky. Vo všetkých prípadoch je choroba prenášaná kliešťami, ktorých bolo popísaných niekoľko druhov - Dermacentor pictus, Dermacentor marginatus, Ixodes persulcatus alebo Haemaphysalis spinigera. V našich zemepisných šírkach sa tieto druhy kliešťov nevyskytujú, nemožno však vzhľadom na cestovanie vylúčiť ani možnosť importu daných nákaz.

  • Zika virus
  • panFlavivirus assay

KVANTITATÍVNA MOLEKULÁRNA DETEKCIA BAKTÉRIÍ

  • Acinetobacter baumannii
  • Actinobacillus equuli
  • Aeromonas salmonicida
  • Anaplasma spp.

    Anaplasma je intracelulárna baktéria, spôsobujúca anaplazmózu. Ochorenie sa vyskytuje v severnej Amerike a Kanade, nemožno však vylúčiť ani cestovateľský import. Anaplasma phagocytophilum spôsobuje ochorenie psov, prejavujúce sa horúčkou, letargiou, častokrát krvácaním z nosa. Anaplasma platys je parazitom krvných doštičiek a spôsobuje ich insuficienciu s následným krvácaním do slizníc, kože a telových dutín. Ochorenie je prenášané kliešťami. Ochorieť môže mnoho druhov zvierat aj človek. Liečbou je vysokodávkovaný doxycyklín.

  • Atopobium vaginae
  • Bacillus anthracis

    Bacillus anthracis vyvoláva antrax u zvierat a pri náhodnom prenose aj u človeka. Po zavedení očkovania bol jeho výskyt výrazne obmedzený. Klinická forma ochorenia je určená vstupnou bránou infekcie. Pri prieniku baktérií kožou vzniká nápadná hemoragická nekróza s pľuzgierikmi a edémom (pustula maligna). Pri vdýchnutí spór sa rozvíja aspiračná forma s postihnutím pľúc a mediastína. Pri požití potravy kontaminovanej Bacillus anthracis môže vzniknúť gastrointestinálna forma s črevnou hemoragiou a hnačkami. Všetky formy môžu byť skomplikované sepsou. Účinkom antraxového toxínu dochádza ku kardiopulmonálnemu zlyhaniu a smrti. V terapii sa používa megadávka penicilínu, príp. tetracyklín, chloramfenikol alebo erytromycín, v kombinácii s podaním anianthraxového séra.

  • Bartonella spp.

    Bartonella spp. je fakultatívne intracelulárny parazit červených krviniek, ktorý je prenášaný drobnými článkonožcami (kliešte, blchy) alebo savým lietajúcim hmyzom (komáre). Bartonella zahŕňa niekoľko medicínsky významných druhov. Bartonella henselae spôsobujúca „Chorobu mačacieho škrabnutia“ je zoonóza, ktorá môže byť veľmi nebezpečná pre jedincov s ťažkou poruchou imunity. Bartonella quintana a Bartonella bacilliformis spôsobujú celý rad klinických ochorení – od nešpecifických príznakov (bolesti svalov, kĺbov, horúčky, systémové zápalové prejavy) až po závažné horúčkovité stavy spojené s hemolytickou anémiou. Liečebne sa používajú antibiotiká tetracyklínového radu alebo chloramfenikol.

  • Bordetella bronchiseptica
  • Bordetella pertussis
  • Borrelia burgdorferi sensu lato

    Borrelia burgdorferi patrí medzi pohyblivé spirochéty. Borrelia burgdorferi spôsobuje chorobu označovanú podľa miesta svojho objavenia v Lyme, Connecticut, ako Lymská borelióza. Lymská borelióza je ochorenie zvierat aj ľudí. Najčastejšie je spôsobená saním krvi infikovaným kliešťom. Kliešť sa nakazí parazitovaním na chorom hlodavcovi. Po prisatí infikovaného kliešťa sa zo zažívacieho traktu kliešťa uvoľňujú do krvného obehu obete borrelie, ktoré sa krvou dostávajú do mozgovomiechového moku, všetkých orgánov tela a do kĺbovej tekutiny. Pri infekcii boréliou sa rozlišujú 3 štádiá. Prvé, ktoré nastáva niekoľko dní po uhryznutí kliešťom, je charakterizované mapovitými začervenalými migrujúcimi škvrnami na koži, tzv. erythema migrans. V tomto období sa môžu objaviť aj bolesti hlavy, teploty, bolesti svalov a kĺbov. Toto štádium, ak je zachytené včas, je úspešne vyliečiteľné dlhodobou (3-4 týždne) terapiou penicilínom, amoxicilínom alebo doxycyklínom. Druhé štádium je charakterizované orgánovým postihnutím, meningoencefalitídou, kĺbovým postihnutím. Liečebne sa podáva cefotaxím alebo benzyl-penicilín. Liečebný úspech však nie je zaručený. Ochorenie prechádza do tretieho štádia, ktoré sa vyznačuje chronicitou a imunitnými zmenami na koži (acrodermatitis chronica atrophicans), poškodením nervového systému a imunitným poškodením kĺbov. Ochorenie je zriedkavo smrteľné. U zvierat existuje účinná prevencia vo forme očkovania; u ľudí nie je očkovacia látka dostupná. V období zvýšeného výskytu kliešťov sa preto odporúča používať repelenty a vhodný odev. V prípade zistenia prisatého kliešťa je možné nechať kliešťa vyšetriť v laboratóriu na prítomnosť závažných kliešťami prenášaných infekcií.

  • Brucella spp.

    Brucella je typicky zvierací a ľudský parazit, ktorý sa vyznačuje vysokou invazivitou, obzvlášť do lymfatického systému, sleziny, pohlavných orgánov, črevného a dýchacieho traktu. Brucelóza je primárne zvieracím ochorením, ale pri výkone povolania či inej manipulácii s chorým zvieraťom môže byť ľahko prenesená na človeka. Patrí preto medzi anthropozoonózy. U človeka sa vyskytuje niekoľko foriem i) sporadická brucelóza, typ febris undulans Bang (pôvodcom je Brucella abortus) a typ febris undulans Traum (pôvodcom je Brucella suis) a ii) endemická brucelóza ľudí (maltská horúčka), typ febris undulans Bruce (pôvodcom je Brucella melitensis). Brucella melitensis je patogénna pre kozy, ovce, hovädzií dobytok a človeka; Brucella abortus je patogénna pre človeka aj hovädzí dobytok (spôsobuje potraty). Brucella suis je patogénna pre prasce. Je tiež prenosná na človeka. Brucella ovis je patogénna pre ovce, spôsobuje potraty a zápaly pohlavných orgánov. Brucella canis je patogénna pre psa, spôsobuje potraty a zápaly urogenitálneho ústrojenstva. Podľa lokalizácie ochorení hovoríme o forme hepatolienálnej, kardiálnej a pod. Nedostatočná liečba vedie k významnej chronickosti ochorenia aj k závažným komplikáciám – osteomyelitída, meningoencefalitída, zápaly urogenitálneho traktu. V terapii brucelózy sa uplatňujú antibiotiká tetracyklínového radu podávané vo vysokých dávkach, niekedy v kombinácii so streptomycínom alebo trimetoprim-sulfametoxazolom.

  • Burkholderia pseudomallei

    Burkholderia pseudomallei je vyvolávateľom závažného ochorenia u ľudí a zvierat, nazývaného melioidóza. Smrtnosť pri neliečenom ochorení dosahuje 95%. Burkholderia pseudomallei je endemickým agens tropických oblastí, odkiaľ môže byť infekcia do našich zemepisných šírok importovaná (cestovatelia, import zvierat). Burkholderia má široký okruh prirodzených hostiteľov - nákazou môže ochorieť kôň, prasce, ovce, koza, mačka, pes. Človek sa väčšinou infikuje drobným poranením, cez ktoré burkholderia invaduje, alebo inhaláciou či požitím. Ochorenie sa môže prejaviť ako sepsa s perakútnym priebehom pneumónie alebo ako chronický lokalizovaný hnisavý proces. Terapia ochorenia sa vykonáva tetracyklínom, chloramfenikolom alebo kanamycínom.

  • Burkholderia spp.
  • Campylobacter spp.

    Campylobacter sa bežne vyskytuje v prírode, pričom väčšina druhov je adaptovaná na črevný trakt teplokrvných živočíchov. Campylobacter vyvoláva črevné infekcie u ľudí a aborty u domácich zvierat. Campylobacter jejuni a Campylobacter coli sú pôvodcami alimentárnych nákaz, kedy sa chorý nakazí požitím nedostatočne tepelne upraveného mäsa (najčastejšie kuracieho alebo bravčového). Infekcia je sprevádzaná bolesťou brucha, horúčkou, hnačkou (častokrát krvavou). Ochorenie trvá 5-7 dní a môže ustúpiť aj bez terapie. V prípade závažne prebiehajúcich infekcií možno terapeuticky podať makrolidy, tetracyklíny, chloramfenikol a aminoglykozidy. Prevenciou infekcií Campylobakterom je náležitá hygiena stravovania a dostatočná tepelná úprava pokrmov.

  • Candidatus Neoehrlichia mikurensis

    Ehrlichia je intracelulárna parazitická baktéria, ktorá po vstupe do bunky vytvorí tzv. elementárne teliesko, v ktorom sa ehrlichia začne množiť. Prechodom cez štádium iniciálneho telieska dochádza k vytvoreniu tzv. moruly, obsahujúcej veľké množstvo pomnožených ehrlichií. Morula je následne vypudená z infikovanej bunky a nový cyklus infekcie môže začať. Ehrlichia spôsobuje infekcie zvierat (Ehrlichia canis) alebo ľudí (Ehrlichia chaffensis). Novoobjavenou baktériou z tejto skupiny je Candidatus Neoehrlichia Mikurensis, ktorá sa vyskytuje kozmopolitne. Ehrlichióza je prenášaná saním krvi infikovaným kliešťom. Ochorenie je charakterizované vysokou horúčkou, malátnosťou, bolesťou hlavy a svalov, leukopéniou, trombocytopéniou a kožným exantémom. Liekom voľby je vysokodávkovaný doxycyklín.

  • Chlamydia spp.

    Chlamydia je intracelulárny parazit, ktorý k svojmu životu využíva energetický metabolizmus napadnutej bunky. Chlamydia (ako infekčné tzv. elementárne teliesko) po adhézii preniká do cytoplazmy bunky, kde sa rozmnoží za tvorby tzv. retikulárneho telieska. Retikulárne teliesko sa opäť delí a dáva vzniknúť ďalším elementárnym telieskam, ktoré infikovanú bunku úplne vyplnia. Potom napadnutá bunka praská, elementárne telieska sú uvoľnené a pôvodná napadnutá bunka vo väčšine prípadov hynie. Uvoľnené elementárne telieska sú infekčné a môžu infikovať ďalšie cieľové bunky. Chlamýdií rozoznávame množstvo druhov (mnohé boli popísané až na základe DNA sekvencie). Chlamýdie sú pôvodcami ľudských i zvieracích ochorení. U ľudí spôsobuje Chlamydia trachomatis (špecifické sérotypy, endemické v tropických oblastiach) pohlavne prenosnú chorobu lymphogranuloma venereum alebo mimoriadne závažné očné ochorenie trachóm. V našich zemepisných šírkach sa Chlamydia trachomatis uplatňuje ako pôvodca chronických urogenitálnych infekcií, ktoré často vedú k neplodnosti alebo množstvu klinických komplikácií (parainfekčné zápaly kĺbov, spojivky, myokardu). Ďalšou chlamýdiou, ktorá sa vyskytuje v našich podmienkach je Chlamydia pneumoniae, spôsobujúca prevažne u dospelej populácie atypické pneumónie, bronchitídy a sinusitídy. Nepríjemnosť chlamýdiových infekcií je v tom, že nemožno zabrániť ďalšej infekcii – protilátková odpoveď po prekonanom ochorení je nízka alebo žiadna. U zvierat (ale tiež ako zoonózy u ľudí) sa vyskytuje Chlamydia psittaci, pôvodca psitakózy vtákov (papagáje) alebo ľudí. Ochorenie je prenášané infikovaným trusom vtákov, kde Chlamydia psittaci môže v infekčnej podobe prežívať pomerne dlhú dobu. Psitakóza sa prejavuje atypickou pneumóniou, horúčkami, bolesťou hlavy, kĺbov, niekedy hnačkou. Chlamydia (Chlamydophila) felis je typickým patogénom mačiek, spôsobujúcim konjunktivitídu s výrazným očným výtokom. Ochorenie často prechádza do chronicity. Okrem konjunktivitídy môže Chlamydia felis spôsobovať infekcie urogenitálneho a gastrointestinálneho traktu, taktiež môže spôsobovať poruchy plodnosti chovných zvierat. Liečba infekcie chlamýdiami môže byť zložitá. Jednak preto, že sú infekcie spôsobené chlamýdiami častokrát nedostatočne klinicky rozoznané a tým majú tendenciu ku chronicite, jednak preto, že antibiotická liečba musí byť dlhodobá, pričom ani tak nemusí byť účinná. V liečbe sa používajú tetracyklínové, makrolidové a azalidové antibiotiká. U mačiek je možná čiastočná prevencia v podobe očkovania.

  • Cilia-associated respiratory bacillus (CAR)
  • Citrobacter spp.
  • Clostridium botulinum
  • Clostridium spp.

    Clostridium je kozmopolitne sa vyskytujúca baktéria - možno ju nájsť vo vode, bahne riek a rybníkov, v morskej vode, spóry v pôde či na vegetácii. Clostridií bolo popísaných mnoho druhov, pre človeka a zvieratá je však patogénnych iba niekoľko z nich. Vzhľadom na to, že Clostridium je baktéria veľmi citlivá na prítomnosť kyslíka, sú ochorenia vyvolávané Clostrídiami viazané na prostredie s nízkym parciálnym tlakom kyslíka (črevo, vagína, zle prekrvené a nekrotické tkanivá a pod.). Clostrídia produkujú celý rad toxínov, ktoré významne prispievajú ku klinickým prejavom ochorenia, prípadne sú natoľko toxické, že môžu mať pre chorého fatálne následky. Všetky druhy Clostridií sú rezistentné na aminoglykozidy, citlivosť je však dobrá na penicilínové antibiotiká alebo clindamycín. Clostrídia všeobecne vyvolávajú tri druhy ochorení: neurotoxikácia (pôvodcom je Clostridium tetani a Clostridium botulinum), nekrotizujúca toxoinfekcia mäkkých tkanív a vnútrobrušných orgánov obsahujúcich svalovinu (pôvodcom sú histotoxická Clostridia – Clostridium perfringens, Clostridium perfringens, Clostridium perfringens procesy v čreve (nekrotizujúca enterokolitída, pseudomembranózna enterokolitída a hnačky; pôvodcom je Clostridium difficile, Clostridium perfringens). Clostrídiové infekcie sú jednak exogénneho pôvodu, keď pri úrazoch v prírode alebo pri strelnom poranení sa baktérie alebo ich spóry dostávajú do rany, alebo sú tzv. alimentárneho pôvodu, keď požitím kontaminovanej potravy dochádza k prudkému rozvoju toxických enteritíd alebo kolitíd. V prípade endogénnych infekcií je zdrojom črevo alebo vagína, kde v anaeróbnom prostredí dochádza k masívnemu rozmnoženiu toxigénnych Clostridií a k prudkým prejavom ochorenia, často končiacim letálne. V ďalšom texte budú priblížené jednotlivé patogénne Clostrídiá a prejavy chorôb nimi spôsobených. Clostridium botulinum je striktne anaeróbna baktéria, ktorá sa dokáže pomnožiť v nedostatočne tepelne upravených pokrmoch alebo v potravinách, ktoré po tepelnej príprave pomaly chladli. Clostridium botulinum produkuje neurotoxín (botulotoxín), ktorý ak sa dostane do krvného obehu a centrálneho nervového systému, spôsobuje obrnu svalov, prejavujúcu sa dvojitým videním, poruchou prehĺtania, slinením a obrnou dýchacích svalov. Jedinou možnosťou záchrany je včasná diagnostika, okamžité podanie antibotulínového séra a intenzívna podporná liečba často na oddelení JIS. Clostridium tetani je pôvodcom tetanu, ktorého klinické príznaky sú opäť prevažne spôsobené produkovaným neurotoxínom (tetanotoxín). Ochorenie vzniká preniknutím baktérií alebo spór Clostridium tetani do kontaminovanej rany (z prachu, pôdy, trusu koní, strelným alebo bodným poranením). Uvoľnenie toxínu do krvi a centrálneho nervového systému vedie k tonicko-klonickým kŕčom (najskôr v tvári – trizmus), potom ku kŕčom chrbtového svalstva (opistotonus). Ochorenie je väčšinou smrteľné, jedinou možnosťou liečby je okamžité podanie antitetanického séra a intenzívna podporná terapia. Proti tetanu existuje očkovanie, ktoré zanecháva dobrú imunitu na desiatky rokov. Clostridium perfringens, Clostridium novyi, Clostridium histolyticum a Clostridium difficile sú histolytické Clostrídiá, ktoré spôsobujú myonekrózu. Infekcia sa do rany dostáva zranením, väčšinou v prírode. V mieste nedostatočného prekrvenia (nízka hladina kyslíka) sa Clostrídiá rozmnožia a vedú k rozpadu svalového tkaniva alebo medzisvalových väzivových priestorov, často za výraznej tvorby plynu. Liečbou je razantná chirurgická revízia rany, široké otvorenie rany a preplach oxidačnými látkami a vysokými dávkami antibiotík. V prípade infekcie črevnej steny alebo iných telesných orgánov s prudko nastupujúcou nekrózou a sepsou je absolútne nutná chirurgická revízia s odstránením nekrotických tkanív, intenzívna antibiotická terapia a maximálna podporná liečba na zabránenie zlyhaniu životne dôležitých orgánov a šoku.

  • Corynebacterium pseudotuberculosis
  • Devriesea agamarum
  • Ehrlichia canis

    Ehrlichia je intracelulárna parazitická baktéria, ktorá po vstupe do bunky vytvorí tzv. elementárne teliesko, v ktorom sa ehrlichia začne množiť. Prechodom cez štádium iniciálneho telieska dochádza k vytvoreniu tzv. moruly, obsahujúcej veľké množstvo pomnožených ehrlichií. Morula je následne vypudená z infikovanej bunky a nový cyklus infekcie môže začať. Ehrlichia spôsobuje infekcie zvierat (Ehrlichia canis) alebo ľudí (Ehrlichia chaffensis). Novoobjavenou baktériou z tejto skupiny je Candidatus Neoehrlichia Mikurensis, ktorá sa vyskytuje kozmopolitne. Ehrlichióza je prenášaná saním krvi infikovaným kliešťom. Ochorenie je charakterizované vysokou horúčkou, malátnosťou, bolesťou hlavy a svalov, leukopéniou a trombocytopéniou a kožným exantémom. Liekom je vysokodávkovaný doxycyklín.

  • Ehrlichia chaffeensis

    Ehrlichia je intracelulárna parazitická baktéria, ktorá po vstupe do bunky vytvorí tzv. elementárne teliesko, v ktorom sa ehrlichia začne množiť. Prechodom cez štádium iniciálneho telieska dochádza k vytvoreniu tzv. moruly, obsahujúcej veľké množstvo pomnožených ehrlichií. Morula je následne vypudená z infikovanej bunky a nový cyklus infekcie môže začať. Ehrlichia spôsobuje infekcie zvierat (Ehrlichia canis) alebo ľudí (Ehrlichia chaffensis). Novoobjavenou baktériou z tejto skupiny je Candidatus Neoehrlichia Mikurensis, ktorá sa vyskytuje kozmopolitne. Ehrlichióza je prenášaná saním krvi infikovaným kliešťom. Ochorenie je charakterizované vysokou horúčkou, malátnosťou, bolesťou hlavy a svalov, leukopéniou a trombocytopéniou a kožným exantémom. Liekom je vysokodávkovaný doxycyklín.

  • Enterobacter cloacae
  • Enterococcus faecalis
  • Enterococcus faecium
  • Erysipelothrix rhusiopathiae
  • Escherichia coli

    Escherichia coli je bežným komenzálom hrubého čreva človeka a zvierat. Fekálnym znečistením sa dostáva do potravinového reťazca a môže viesť k infekciám zažívacieho traktu (hnačky). Escherichia coli môže spôsobovať aj infekcie močových ciest, hnisavé procesy, infekcie rán a septické ochorenia. V prípade hnačkových ochorení sa vyskytujú enteropatogénne kmene, ktoré sa označujú ako EPEC (enteropatogénne Escherichia coli v užšom slova zmysle), EIEC (enteroinvazívne kmene Escherichia coli, s patogenézou ochorení pripomínajúce infekciou Shigellou), ETEC (enterotoxigénne kmene) a EHEC (enterohemoragické kmene Escherichia coli spôsobujúce závažné hnačky u detí a novorodencov). Escherichia coli je primárne citlivá na väčšinu antibiotík okrem benzylpenicilínu.

  • Flavobacterium psychrophilum
  • Francisella tularensis

    Francisella tularensis je pôvodcom tularémie (zajačieho moru). Nákaza sa vyskytuje endemicky u nakazených hlodavcov. Saním na chorých zvieratách sú infikované drobné článkonožce (napríklad kliešte), ktoré nákazu ďalej šíria a sú súčasne jej rezervoárom. Nákazu môžu tiež udržiavať aj iné zvieratá ako sú ondatry, srny, líšky a voľne žijúce vtáky. Medzi vysoko postihnuté hlodavce patria myši, škrečky, krysy a zajace. Franciselly sú vnútrobunkovými (intracelulárnymi) parazitmi. K nákaze môže dôjsť uhryznutím kliešťa alebo ovädom, infekcia môže byť spôsobená kontaminovanou vodou či vdýchnutím infikovaného prachu, taktiež môže k nákaze dôjsť pri profesionálnom kontakte s infikovaným zvieraťom (pri spracovaní infikovaného mäsa). Tularémia má niekoľko foriem: Okuloglandulárna forma vzniká, pokiaľ mikrób preniká očnou spojovkou; anginózna forma vzniká, pokiaľ nákaza preniká cez tonsily. Tyfoidná forma je sprevádzaná krvácaním a vredovitými zmenami v zažívacom trakte, obvykle po požití Francisell prítomných v kontaminovanej potrave. Vzhľadom na vysokú virulentnosť Francisella tularensis je potrebné biologický materiál odoberať za mimoriadne prísnych hygienických opatrení. Liečba tularémie môže byť účinná, ak je ochorenie včas diagnostikované a je okamžite začaté s antibiotickou liečbou. V mnohých prípadoch sa však jedná o smrteľné ochorenie.

  • Fusobacterium necrophorum
  • Gardnerella vaginalis
  • Klebsiella oxytoca
  • Klebsiella pneumoniae
  • Lawsonia intracellularis
  • Legionella spp.
  • Leptospira spp.

    Leptospira je špirálovitá pohyblivá baktéria, ktorá je pôvodcom leptospirózy zvierat a ľudí. Leptospiry žijú vo vode alebo vlhkom, bahnitom prostredí. Niektoré leptospiry sú nepatogénne a žijú saprofytickým spôsobom života (Leptospira biflexa, Leptospira parva). Pre zvieratá i človeka je patogénna Leptospira interrogans, ktorá zahŕňa druhy Leptospira icterohaemorrhagiae, spôsobujúca perakútne prebiehajúcu leptospirózu spojenú s orgánovým a slizničným krvácaním, žltačkou a zlyhaním obličiek. U človeka je toto ochorenie nazývané Weilovou chorobou. Leptospira grippotyphosa spôsobuje u človeka horúčku, Leptospira pomona horúčku chovateľov ošípaných. Pre psa je vysoko patogénna Leptospira canicola. Leptospira je prenášaná infikovanými hlodavcami. Postihnuté zviera alebo človek sa nakazí infikovaným močom. Po vstupe do krvi sú leptospiry rýchlo distribuované do celého organizmu, napádajú endotel krvných ciev (vedie k ťažkým krvácaním do slizníc, kože a orgánov), šíria sa do pečene, kde spôsobujú akútny ikterus (žltačku) s cholestázou, dostávajú sa do obličiek, kde poškodzujú glomerulárny filtračný aparát. Perakútne prebiehajúce prípady končia často fatálne (hlavným pôvodcom Leptospira icterohaemorrhagie), kedy zviera zomiera pod obrazom pečeňového a obličkového zlyhania spojeného s ťažkým krvácaním. Menej dramatické klinické prípady sú liečiteľné antibiotikami penicilínového radu a symptomaticky. U zvierat existuje možnosť očkovania proti leptospiróze, protilátková odpoveď však nie je trvalá a je potrebné pravidelné preočkovanie.

  • Listeria monocytogenes

    Listeria monocytogenes je fakultatívne intracelulárny mikroorganizmus, ktorý sa kozmopolitne vyskytuje v prírode a je pôvodcom závažných infekcií zvierat aj ľudí. Vzhľadom na svoju rezistenciu k vysokému obsahu soli a schopnosti rásť aj pri nízkych teplotách (chladnička) Listeria často kontaminuje potraviny a kŕmne zmesi. U zvierat je infekcia spôsobená kontaminovanou kŕmnou zmesou nazývaná „choroba zo siláže“. Listeria napáda bunky výstelky tenkého čreva (enterocyty), ktorými je fagocytovaná. V enterocytoch sa rozmnoží a je uvoľňovaná do krvného obehu, kde je vychytaná makrofágami. Ak makrofágy v súčinnosti s T-lymfocytmi nedokážu infekciu lokalizovať, dôjde ku generalizácii infekcie pod prejavmi sepsy, meningoencefalitídy alebo akútnej enterokolitídy. Listériová sepsa a meningoencefalitída sú často smrteľné. Človek sa môže infikovať aj pri neopatrnej manipulácii s chorým zvieraťom, alebo pri spracovaní infikovaného mäsa či iných potravín. Na terapiu listeriózy je odporúčaná kombinovaná terapia ampicilínom a gentamycínom, prípadne kombinácia sulfametoxazol/trimetoprim.

  • Moraxella catarrhalis
  • Morganella morganii
  • Mycobacterium spp.

    Mycobacterium, laikovi známe ako pôvodca tuberkulózy alebo lepry, sa s rozmachom cestovania opäť stáva regulárnym medicínskym problémom, na ktorý je potrebné v klinickej diferenciálnej diagnostike myslieť. Mycobacterium tuberculosis je pôvodcom pľúcnej formy tuberkulózy, môže sa však vyskytnúť aj mimopľúcna lokalizácia napríklad v kostiach, močovom mechúre, čreve alebo mozgovomiechovom moku (bazilárna meningitída). Mycobacterium tuberculosis rastie na kultivačných pôdach extrémne pomaly a prvý odpočet kultivačných pôd nastáva po 3 týždňoch kulivácie, ďalší po 6 týždňoch a posledný po 9 týždňoch. Tomu zodpovedá aj priebeh ochorenia, ktorý progreduje pomaly. Po zavedení očkovania BCG vakcínou sa počet ochorení spôsobených Mycobacterium tuberculosis minimalizoval. Po ukončení povinného očkovania a s importom infikovaných zvierat či osôb sa však infekcie opäť objavujú. Liečba tuberkulózy prebieha 12 mesiacov aj dlhšie a v liečebných schémach sa využíva kombinácia antituberkulotík (izoniazid, rifampicín, pyrazinamid, streptomycín a etambutol). Na vakcináciu proti tuberkulóze sa používa atenuovaný kmeň Mycobacterium bovis (BCG vakcína), ktorý má skríženú imunitnú reakciu s Mycobacterium tuberculosis. Neatenuovaný, plne virulentný kmeň Mycobacterium bovis je infekčný pre hovädzí dobytok a ďalšie zvieratá. Mycobacterium leprae pôvodca lepry (endemická v tropických krajoch, ale aj v Ázii a južnej Európe) je mimoriadne pomaly rastúci mikrób. Prvé príznaky ochorenia (depigmentované ložiská na koži) sa objavujú až niekoľko rokov po primárnej infekcii. V ďalších štádiách dochádza k rozširovaniu týchto ložísk a tvorbe granulómov. Pokiaľ nie je lepra liečená, ochorenie pomaly progreduje až do štádia obrovských granulómov deformujúcich tkanivá, infekcií granulómov a smrti. Ďalšie mykobaktérie, ktoré sa môžu uplatňovať ako pôvodcovia ochorení ľudí a zvierat sú tzv. atypické mykobaktérie – Mycobacterium avium a Mycobacterium intracellulare. Obe mykobaktérie sú pôvodcami tuberkulózy vtákov a u človeka spôsobujú atypickú tuberkulózu. Vzhľadom na to, že sú úplne rezistentné na dostupné antituberkulotiká, je infekcia Mycobacterium avium a Mycobacterium intracellulare neliečiteľná a pokiaľ nemožno postihnuté tkanivo alebo orgán chirurgicky odstrániť, je smrteľná. Rad mykobaktérií je oportúnne patogénny a ako pôvodca infekcie sa uplatní iba v prípadoch výrazného oslabenia imunitného systému hostiteľa. Sem patrí Mycobacterium kansasii, Mycobacterium gordonae, Mycobacterium marinum, Mycobacterium fortuitum a ďalšie.

  • Mycoplasma genitalium

    Mycoplasma je najmenšia doposiaľ popísaná baktéria, ktorá vo svojom malom genóme nekóduje celý rad životne dôležitých proteínov, preto je úplne závislá na parazitickom spôsobe života. Mykoplazma je adherentným parazitom, tzn. nevstupuje do bunky, ale pomocou kontaktného terčíka pevne priľnie k membráne napadnutej bunky. Na základe DNA profilov bolo popísaných veľké množstvo mykoplaziem, z ktorých niektoré sú legitímnymi pôvodcami chorôb u ľudí i zvierat. U ľudí sa ako pôvodca chronických infekcií urogenitálneho traktu (tzv. negonokokovej uretritídy; NGU) uplatňuje Mycoplasma gentitalium a Mycoplasma hominis. Ako pôvod atypických pneumónií sa uplatňuje Mycoplasma pneumoniae. Pre zvieratá je tiež patogénny celý rad mykoplaziem, napríklad Mycoplasma canis, spôsobujúca chronické uroinfekcie a prostatitídy, Mycoplasma felis s podobnými prejavmi, navyše bola popísaná ako pôvodca respiračných infektov. Mykoplazmy sú prenášané aerosólom (kvapôčkovou infekciou), pohlavným prenosom, boli popísané aj prípady prenosu infikovaným kliešťom. Mykoplazmová infekcia je úspešne liečiteľná tetracyklínovými antibiotikami alebo erytromycínom.

  • Mycoplasma haemolamae
  • Mycoplasma hominis

    Mycoplasma je najmenšia doposiaľ popísaná baktéria, ktorá vo svojom malom genóme nekóduje celý rad životne dôležitých proteínov, preto je úplne závislá na parazitickom spôsobe života. Mykoplazma je adherentným parazitom, tzn. nevstupuje do bunky, ale pomocou kontaktného terčíka pevne priľnie k membráne napadnutej bunky. Na základe DNA profilov bolo popísaných veľké množstvo mykoplaziem, z ktorých niektoré sú legitímnymi pôvodcami chorôb u ľudí i zvierat. U ľudí sa ako pôvodca chronických infekcií urogenitálneho traktu (tzv. negonokokovej uretritídy; NGU) uplatňuje Mycoplasma gentitalium a Mycoplasma hominis. Ako pôvod atypických pneumónií sa uplatňuje Mycoplasma pneumoniae. Pre zvieratá je tiež patogénny celý rad mykoplaziem, napríklad Mycoplasma canis, spôsobujúca chronické uroinfekcie a prostatitídy, Mycoplasma felis s podobnými prejavmi, navyše bola popísaná ako pôvodca respiračných infektov. Mykoplazmy sú prenášané aerosólom (kvapôčkovou infekciou), pohlavným prenosom, boli popísané aj prípady prenosu infikovaným kliešťom. Mykoplazmová infekcia je úspešne liečiteľná tetracyklínovými antibiotikami alebo erytromycínom.

  • Mycoplasma pneumoniae

    Mycoplasma je najmenšia doposiaľ popísaná baktéria, ktorá vo svojom malom genóme nekóduje celý rad životne dôležitých proteínov, preto je úplne závislá na parazitickom spôsobe života. Mykoplazma je adherentným parazitom, tzn. nevstupuje do bunky, ale pomocou kontaktného terčíka pevne priľnie k membráne napadnutej bunky. Na základe DNA profilov bolo popísaných veľké množstvo mykoplaziem, z ktorých niektoré sú legitímnymi pôvodcami chorôb u ľudí i zvierat. U ľudí sa ako pôvodca chronických infekcií urogenitálneho traktu (tzv. negonokokovej uretritídy; NGU) uplatňuje Mycoplasma gentitalium a Mycoplasma hominis. Ako pôvod atypických pneumónií sa uplatňuje Mycoplasma pneumoniae. Pre zvieratá je tiež patogénny celý rad mykoplaziem, napríklad Mycoplasma canis, spôsobujúca chronické uroinfekcie a prostatitídy, Mycoplasma felis s podobnými prejavmi, navyše bola popísaná ako pôvodca respiračných infektov. Mykoplazmy sú prenášané aerosólom (kvapôčkovou infekciou), pohlavným prenosom, boli popísané aj prípady prenosu infikovaným kliešťom. Mykoplazmová infekcia je úspešne liečiteľná tetracyklínovými antibiotikami alebo erytromycínom.

  • Mycoplasma spp.

    Mycoplasma je najmenšia doposiaľ popísaná baktéria, ktorá vo svojom malom genóme nekóduje celý rad životne dôležitých proteínov, preto je úplne závislá na parazitickom spôsobe života. Mykoplazma je adherentným parazitom, tzn. nevstupuje do bunky, ale pomocou kontaktného terčíka pevne priľnie k membráne napadnutej bunky. Na základe DNA profilov bolo popísaných veľké množstvo mykoplaziem, z ktorých niektoré sú legitímnymi pôvodcami chorôb u ľudí i zvierat. U ľudí sa ako pôvodca chronických infekcií urogenitálneho traktu (tzv. negonokokovej uretritídy; NGU) uplatňuje Mycoplasma gentitalium a Mycoplasma hominis. Ako pôvod atypických pneumónií sa uplatňuje Mycoplasma pneumoniae. Pre zvieratá je tiež patogénny celý rad mykoplaziem, napríklad Mycoplasma canis, spôsobujúca chronické uroinfekcie a prostatitídy, Mycoplasma felis s podobnými prejavmi, navyše bola popísaná ako pôvodca respiračných infektov. Mykoplazmy sú prenášané aerosólom (kvapôčkovou infekciou), pohlavným prenosom, boli popísané aj prípady prenosu infikovaným kliešťom. Mykoplazmová infekcia je úspešne liečiteľná tetracyklínovými antibiotikami alebo erytromycínom.

  • Nocardia spp.
  • Paenibacillus larvae
  • Proteus mirabilis
  • Pseudomonas aeruginosa / putida
  • Rhodococcus equi

    Rhodococcus equi je baktéria bežne sa vyskytujúca v pôde a prašnom prostredí. Je obávaným pôvodcom pneumónií koní (predovšetkým žriebät) a kôz. Rhodococcus equi môže byť tiež pôvodcom atypických pneumónií u človeka pripomínajúcich tuberkulózu. Infekcie baktérií Rhodococcus equi u ľudí sa však vyskytujú výlučne u ťažko imunokompromitovaných jedincov, akými sú pacienti s floridnou HIV infekciou (AIDS) alebo pacienti v transplantačnom programe.

  • Rickettsia spp.

    Rickettsia je intracelulárny parazit, ktorého prirodzenými hostiteľmi sú hlodavce, psy, lesná zver, ovce, kozy a dobytok, vrátane človeka. Niektoré rickettsie dokonca parazitujú na roztočiach alebo larvách komárov. Vektorom sú najrôznejšie článkonožce (napríklad kliešte), v ktorých črevnom epiteli sa rickettsie množia a niekedy ako symbionti ovplyvňujú ich reprodukciu a vývoj. Podľa povahy vyvolaného ochorenia možno rickettsie rozdeliť na týfus a vyvolávateľov exantemových horúčiek. Rickettsia prowazekii je pôvodcom endemického týfusu, zvaného tiež škvrnitý týfus. Prírodným rezervoárom je v tomto prípade človek, prenášačom voš šatová (Pediculus humanus). Priemerná inkubačná doba je u škvrnitého týfusu 8 dní. Ochorenie začína nešpecifickými symptómami, potom nastupujú vysoké horúčky trvajúce 8 až 10 dní, bolesti hlavy, svalov a kĺbov. Petechiálny makulózny exantém sa môže objaviť u polovice chorých. Antibiotická terapia musí byť kombinovaná s protiepidemickými opatreniami a najmä s likvidáciou prenášačov. Brill-Zinserova choroba je neskoré vzplanutie choroby, ku ktorému môže dôjsť aj niekoľko rokov po primárnej infekcii. Rickettsia totiž vie perzistovať v endotelových bunkách a vo vhodnom okamihu (zníženie imunity jedinca) môže dôjsť k jej opätovnej aktivácii. Rickettsia typhi je pôvodca epidemického alebo myšacieho týfusu. Ochorenie je prenášané blchami. Inkubácia ochorení je 7-14 dní. Nástup symptómov nie je taký prudký ako u škvrnitého týfusu a zahŕňa bolesti hlavy, bolesti svalov, horúčku, neproduktívny kašeľ. Približne po týždni sa objavuje makulopapulózny exantém na hrudníku a bruchu. Priebeh je väčšinou nekomplikovaný, kratší ako 3 týždne, a to aj u neliečených osôb. Rickettsia rickettsii spôsobuje ochorenie nazývané horúčka Skalistých hôr. Ako prenášač bolo doposiaľ popísaných viac ako 6 druhov kliešťov. Ochorenie sa prejavuje hemoragickou horúčkou s poruchou endotelu, s následnou hypovolémiou a šokom. Európske varianty chorôb mikroorganizmom Rickettsia rickettsii zahŕňajú Marseilleskú čiže Stredozemnú či Astrachánsku horúčku. Z najbližších susedov sa Rickettsie vyskytujú na južnom a východnom Slovensku a vo Švajčiarsku. Terapiou rickettsiových horúčiek je včasné nasadenie antibiotík tetracyklínového radu alebo chloramfenikol a dôsledná podporná liečba, obzvlášť v prípadoch komplikovaných hypovolémií na podklade poškodenia cievneho endotelu.

  • Salmonella enterica

    Salmonella, na základe súčasnej genetickej klasifikácie, obsahuje jediné species Salmonella enterica. Jednotlivé sérotypy sa naďalej označujú pôvodnými druhovými názvami – napr. Salmonella enterica subsp. typhimurium je v praxi označovaná skrátene iba Salmonella typhimurium. Salmonelly sú primárnymi črevnými parazitmi človeka i zvierat, domácich i divých. Vyskytujú sa aj v odpadkoch, vo vode alebo pôde. Salmonella typhi vyvoláva brušný týfus, septické ochorenie prejavujúce sa horúčkou a bolesťou hlavy. Ochorenie nemožno eradikovať – bacilonosič je naďalej zdrojom infekcie pre ďalších chorých. Preto sa pri ochorení brušným týfusom, okrem antibiotickej terapie, využíva chirurgické odstránenie žlčníka, ktorý býva chronickým rezervoárom salmonel. Salmonella enteritidis a Salmonella typhimurium sú vyvolávateľmi infekčných hnačiek, ktoré vznikajú po požití infikovaného kuracieho mäsa, vajec alebo pokrmov po nedostatočnej tepelnej úprave. Hnačky môžu byť intenzívne, ale antibiotická terapia väčšinou nie je nutná a dostatočným spôsobom liečby je dôkladná rehydratácia chorého.

  • Shigella spp.

    Shigella je baktéria vyvolávajúca u človeka bacilárnu dysentériu. Patrí sem Shigella dysenteriae spôsobujúca závažné hnačky, často hemoragické. Zdrojom infekcie je človek, cesta infekcie je fekálno-orálna, jedná sa o tzv. „chorobu špinavých rúk“. Shigella dysenteriae produkuje shiga toxín, uplatňujúci sa pri vývoji hemolyticko-uremického syndrómu, ktorý môže byť život ohrozujúcim stavom. Ďalšími dôležitým zástupcami sú Shigella flexneri, Shigella boydii, Shigella sonnei. Všetky druhy Shigell sú enteropatogénne. Po prekonanom ochorení je nutné vyšetriť, či nevzniklo bacilonosičstvo.

  • Staphylococcus aureus
  • Staphylococcus spp. (non aureus)
  • Streptococcus equi subsp. equi
  • Streptococcus pneumoniae
  • Streptococcus spp.
  • Tropheryma whipplei
  • Ureaplasma spp.
  • Yersinia ruckeri
  • Yersinia spp.

    Yersinia je bakteriálny rod, ktorý zahŕňa niekoľko medicínsky významných druhov. Yersinia pestis, pôvodca moru sa vyskytuje endemicky v teplých pásmach – Afrika, Južná India, juh USA. Prirodzeným rezervoárom moru sú lesné zvieratá a krysy, pričom nákaza je na človeka alebo zviera prenášaná infikovanými blchami, ktorým sa Yersinia množí v prednej časti žalúdka. Pri saní krvi sú do krvného obehu obete masívne uvoľňované. V mieste prestupu infekcie dochádza k vytvoreniu hemoragickej pustuly, ktorá má tendenciu nekrotizovať. Pustula je drénovaná do lymfatických uzlín, odkiaľ je Yersinia pestis ďalej roznášaná krvným obehom. V prípade epidémií sa ďalší chorí môžu nakaziť kvapôčkovou infekciou, kedy dochádza k vývoju ťažkej pneumónie – primárny pľúcny mor. Ochorenie má vysokú smrtnosť, v prípade prekonania infekcie však vzniká dobrá imunita. Antibiotická liečba je založená na podávaní chloramfenikolu, streptomycínu, kanamycínu, tetracyklínu alebo chinolónov. V endemických oblastiach sa streptomycín podáva aj preventívne. Yersinia pseudotuberculosis je bežným patogénom hlodavcov a vtákov. Virulentné kmene môžu u ľudí a zvierat spôsobovať postihnutie zažívacieho traktu (akútna a chronická apendicitída, postihnutie mezenteriálnych uzlín). Yersinia enterocolitica spôsobuje prudké alimentárne infekcie (väčšinou je zdrojom infikované bravčové mäso), ktoré sa prejavujú horúčkou, bolesťou brucha a hnačkami. Liekom voľby je tetracyklín.

  • Kvantitatívna NGS pandetekcia baktérií
    Vyšetrenie bez detekčného limitu s využitím Next Generation Sequencing (NGS). Technika je vhodná na štúdium mikrobiómov v najrôznejších anatomických lokalitách s predpokladanou vysokou zmesou mikroflóry (horné cesty dýchacie, urogenitálny trakt, črevný mikrobióm) alebo na analýzu mikrobiálnych populácií vo vysoko kontaminovaných ranách.

    Next Generation Sequencing (NGS) je nová, moderná molekulárna technológia, ktorá vďaka svojej obrovskej analytickej kapacite nachádza uplatnenie v mnohých odboroch medicíny.
    V prípade molekulárnej mikrobiológie (nový progresívny odbor umožňujúci detekovať aj bežne nekultivovateľné alebo vzácne patogény), umožňuje technológia NGS globálny diagnostický záber – vo vzorke pacienta je možné naraz analyzovať prítomnosť všetkých baktérií (dosiaľ popísaných cez 4 000 druhov), všetkých húb (dosiaľ popísaných cez 70 000 druhov) a všetkých vírusov (dosiaľ popísaných vyše 300 000 cicavčích vírusov). NGS technológia nemá žiadne obmedzenia vo svojom diagnostickom rozsahu; ak je vo vzorke mikroorganizmus prítomný, je detekovaný. NGS technológia nie je limitovaná ani typom spracovávaného materiálu; každý biologický materiál je pre NGS analýzu vhodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ide o úplne prelomový prístup k detekcii a identifikácii pôvodcov infekčných chorôb, a to aj v tých prípadoch, keď klasická mikrobiológia (kultivácia patogénnych mikroorganizmov v mikrobiologických kultivačných pôdach) zlyháva.
    Technológie, používané do doby implementácie NGS síce tiež umožňovali široký záber vyšetrení, avšak za násobne vyššiu cenu a čas potrebný na vykonanie rozsiahlych analýz presahoval možnosti laboratórií. S nástupom NGS sa otvára nová éra využitia molekulárnych analýz pre najširší rozsah medicínskych aplikácií s diagnostikou výťažností prevyšujúcou všetky ostatné bežne používané metódy.

  • Kvalitatívna pandetekcia baktérií – metódou podľa Sangera
    Technika bez detekčného limitu a bez nutnosti bližšej špecifikácie indikácií. Je vhodná pre primárne sterilné materiály alebo materiály s majoritným zastúpením jedného patogénneho mikroorganizmu.

KVANTITATÍVNA MOLEKULÁRNA DETEKCIA PARAZITOV

  • Acanthamoeba spp.
  • Atoxoplasma spp.
  • Babesia spp.
  • Balamuthia mandrillaris
  • Cryptosporidium spp.

    Cryptosporidium je parazitická kokcídia, vyznačujúca sa veľmi odolnými infekčnými oocystami. Cryptosporidium sa do čreva dostáva potravou alebo vodou kontaminovanou oocystami. Z nich sa v čreve uvoľní parazit, ktorý sa prisaje na epitel čreva a súčasne ho poškodzuje. Tento proces vedie u človeka a zvierat k masívnym vodnatým a nekrvavým hnačkám, ktoré môžu byť až život ohrozujúce. Cryptosporidium môže perzistovať v žlčových cestách, ktoré môže tiež poškodzovať. Cryptosporidium je obávaným parazitom chorých v transplantačných programoch. Špecifická liečba nie je známa, je možná iba liečba symptomatická a podporná..

  • Cyclospora cayetanensis
  • Demodex canis
  • Dientamoeba fragilis

    Dientamoeba fragilis je parazitický bičíkovec, ktorý sa vyskytuje v čreve ľudí, goríl, ošípaných a ďalších zvierat. Infekcia Dientamébou môže mať najrôznejšie klinické formy – od nešpecifického črevného diskomfortu až k hnačkám a kŕčovitým bolestiam brucha. Nákaza prebieha fekálno-orálnou cestou cystami z kontaminovanej stolice. Možnosťou liečby je metronidazol.

  • Dirofilaria immitis
  • Echinococcus spp.

    Echinococcus spp. zahŕňa: Echinococcus canadensis, Echinococcus granulosus, Echinococcus felidis, Echinococcus shiquicus, Echinococcus multilocularis, Echinococcus ortleppi, Echinococcus equinus, Echinococcus vogeli, Echinococcus oligarthrus

  • Encephalitozoon cuniculi
  • Entamoeba histolytica

    Entamoeba histolytica je parazitická meňavka (améba), ktorá sa v prostredí pohybuje pomocou panôžiek-pseudopódií. Vyskytuje sa v podmienkach s nízkou hygienickou úrovňou, prevažne v teplej a vlhkej klíme. Žije v hrubom čreve, kde sa živí baktériami. Počas vývoja sa mení v cystu, ktorá je vylučovaná stolicou. Toto neinfekčné štádium sa nazýva Entamoeba histolytica minuta. Za určitých okolností sa však forma minuta mení na enteroinvazívnu formu Entamoeba histolytica magna, ktorá napáda a poškodzuje epitel hrubého čreva. Tvoria sa hlboké črevné erózie, ktoré majú charakteristický tvar širokej fľaše s úzkym hrdlom. Hematogénnym rozsevom môžu byť meňavky zanesené do pečene, pľúc, mozgu, sleziny, kde vytvárajú abscesy. Entamoeba sa šíri fekálne – orálnou cestou, cystami z kontaminovanej stolice. Ochorenie spôsobené Entamoebami má široký klinický obraz – od nešpecifických gastrointestinálnych ťažkostí až po ťažké hnačky s hlienom a krvou. Liečba je antiparazitárna (metronidazol) a symptomatická.

  • Giardia intestinalis

    Giardia intestinalis patrí medzi prvoky. Je jedným z najčastejších črevných parazitov, obzvlášť v oblastiach s nízkou úrovňou hygieny. Giardia intestinalis má dve vývojové formy – formu trofozoitu a formu cysty. Trofozoit má jemný hruškovitý tvar a pomocou prísaviek sa prichytí na epitel horných častí tenkého čreva (duodenum, jejunum). Tu spôsobí lokálne dráždenie, prejavujúce sa bolesťami brucha, hnačkami mastného vzhľadu s hlienom, avšak väčšinou bez prítomnosti krvi. Z nižších častí čreva sa cysty uvoľňujú stolicou, čím sa môže ľahko nakaziť ďalší jedinec. Liečba je symptomatická a antiparazitárna (metronidazol).

  • Hepatozoon canis

    Hepatozoon canis je parazit, ktorý sa na psa prenáša kliešťami. K infekcii však nedochádza saním krvi, ale požitím infikovaného článkonožca. Z neho sa v čreve uvoľňujú infekčné sporozoity, ktoré pomocou krvného obehu osídľujú a poškodzujú množstvo orgánov (pečeň, slezina, svaly, mozog). Hepatozoonóza je v našich krajinách skôr zriedkavé ochorenie, avšak je potrebné naň myslieť v prípade anémie zvieraťa, výraznej únavy, svalovej slabosti, myozitídy, neobvyklých osifikácií skeletu a horúčky. Hepatozoon canis sa endemicky vyskytuje v južných štátoch USA, južnej Európe, Ázii a Afrike, nemožno však vylúčiť ani sporadickú (napríklad importovanú) infekciu aj v iných zemepisných šírkach. Hepatozoonóza, vďaka svojej dlhej inkubačnej dobe, nie je viazaná iba na sezónu výskytu kliešťov a môže byť diagnostikovaná celoročne. Špecifická liečba ochorení bohužiaľ neexistuje, terapeuticky sa s určitým efektom využíva imidocarb.

  • Isospora spp.
  • Leishmania spp.
  • Myxobolus cerebralis
  • Naegleria spp.
  • Neospora caninum

    Neospora caninum je parazitická kokcídia, donedávna zamieňaná za Trichomonádu. Neospora caninum má globálny geografický výskyt. Infekcia u hovädzieho dobytka spôsobuje ochorenie reprodukčných orgánov, infekcia u psov vedie k ťažkým neuromuskulárnym príznakom – polymyositis, polyradiculoneuritis, encephalomyelitis; kŕčom a obrnám, ataxii a slabosti končatín. Premorenosť divoko žijúcich zvierat je pomerne vysoká (prevažne psovité šelmy a mäsožravce). Prenos Neospora caninum je sexuálny a transplacentárny (hovädzí dobytok), alebo je uskutočňovaný ingesciou (prehltnutím) infekčných oocýst v infikovanej potrave (hovädzí dobytok, psy). Liečebnou možnosťou je podávanie clindamycínu.

  • Parascaris equorum
  • Plasmodium falciparum
  • Tetracapsuloides bryosalmonae
  • Toxoplasma gondii

    Toxoplasma gondii je parazitická kokcídia s pomerne zložitým životným cyklom. Prenášačom ochorenia sú mačky, u ktorých infekcia Toxoplazmou prebieha bezpríznakovo. Mačka (alebo mačkovité šelmy) môžu v priebehu infekcie vylučovať až milión oocýst denne. Oocysta po vylúčení stolicou musí najskôr niekoľko hodín na vzduchu dozrieť, čím sa stáva infekčnou. Pokiaľ zrelú oocystu skonzumuje jedinec, dochádza v jeho čreve okamžite k uvoľneniu sporozoitov, ktoré sú krvou roznášané do najrôznejších orgánov. Tu sa čiastočne rozmnožia, ale vplyvom imunitnej reakcie hostiteľa sa zapúzdria. Za vhodných okolností (imunosupresie) sa však môžu opäť z latentného stavu sporozoity aktivovať a vyvolať akútnu infekciu. Toxoplazmové encefalitídy, myokarditídy a pod. majú mimoriadne nepriaznivú prognózu, z veľkej časti aj vďaka primárnemu ochoreniu, ktoré viedlo k strate imunokompetencie (zhubné nádory, AIDS). Ak sa infekcia vyskytne u seronegatívnej tehotnej, je riziko ťažkého postihnutia plodu alebo jeho úmrtia. Terapia je založená na kombinácii pyrimethamínu a sulfadiazínu.

  • Trichomonas gallinae
  • Trichomonas vaginalis
  • Tritrichomonas foetus

    Tritrichomonas foetus je parazitická trichomonáda, ktorá sa uplatňuje ako pôvodca chronických hnačiek u mačiek (fekálno-orálny prenos) a infekcií urogenitálneho (sexuálny prenos) a gastrointestinálneho traktu (fekálno-orálny prenos) u hovädzieho dobytka. Môže sa tiež bezpríznakovo vyskytovať v zažívacom trakte ošípaných. Vyskytuje sa na severoamerickom kontintente, v Európe, Austrálii. U mačiek je potrebné na infekciu Tritrichomonas foetus myslieť v prípadoch chronických hnačiek a neprospievania, prevažne u mačiatok a mladých mačiek čistokrvných zvierat. Liečba je zložitá, využíva sa metronidazol alebo iné antiparazitárne preparáty.

KVANTITATÍVNA MOLEKULÁRNA DETEKCIA HÚB

  • Macrorhabdus ornithogaster
  • Aspergillus fumigatus

    Aspergillus je vláknitá huba (mikromycéta), široko rozšírená v prírode. Vyskytuje sa vo vode, v pôde, prachu, na rastlinách. Rod Aspergillus zahŕňa cez 150 druhov, z ktorých niektoré sú patogénne pre človeka a zvieratá. Infekcia Aspergilom predpokladá zníženú hladinu imunity postihnutého jedinca. Jedná sa predovšetkým o jedincov oslabených zhubným ochorením (predovšetkým krvotvorby – leukémie, lymfómy) alebo chorých s poruchou imunity z iných dôvodov – ťažké pridružené infekcie, malnutrície, vysoký vek, novorodenci, chorí v transplantačných programoch. U týchto jedincov dochádza najčastejšie k pľúcnym infekciám, kedy vstupnou bránou sú dýchacie cesty, pričom sa často vyvinie ťažká pľúcna mykóza, ktorá je ťažko terapeuticky zvládnuteľná. Aspergilové infekcie u imunokompromitovaných majú tendenciu k angioinvazivite (Aspergily prenikajú do ciev) a ku generalizácii (infikujú orgány tela). Prognóza pľúcnych aspergilóz je veľmi nepriaznivá. Aspergillus tiež spôsobuje mykotické sinusitídy, otitídy, zápaly očnice alebo mykotickej infekcie centrálneho nervového systému. Z Aspergilov sa najčastejšie ako patogén uplatňuje Aspergillus fumigatus, zriedkavejšie Aspergillus niger, Aspergillus flavus, zriedkavo ďalšie Aspergilly. Liečba je zložitá, využíva sa amphotericin B a antimykotiká skupiny imidazolových a triazolových derivátov.

  • Aspergillus spp.

    Aspergillus je vláknitá huba (mikromycéta), široko rozšírená v prírode. Vyskytuje sa vo vode, v pôde, prachu, na rastlinách. Rod Aspergillus zahŕňa cez 150 druhov, z ktorých niektoré sú patogénne pre človeka a zvieratá. Infekcia Aspergilom predpokladá zníženú hladinu imunity postihnutého jedinca. Jedná sa predovšetkým o jedincov oslabených zhubným ochorením (predovšetkým krvotvorby – leukémie, lymfómy) alebo chorých s poruchou imunity z iných dôvodov – ťažké pridružené infekcie, malnutrície, vysoký vek, novorodenci, chorí v transplantačných programoch. U týchto jedincov dochádza najčastejšie k pľúcnym infekciám, kedy vstupnou bránou sú dýchacie cesty, pričom sa často vyvinie ťažká pľúcna mykóza, ktorá je ťažko terapeuticky zvládnuteľná. Aspergilové infekcie u imunokompromitovaných majú tendenciu k angioinvazivite (Aspergily prenikajú do ciev) a ku generalizácii (infikujú orgány tela). Prognóza pľúcnych aspergilóz je veľmi nepriaznivá. Aspergillus tiež spôsobuje mykotické sinusitídy, otitídy, zápaly očnice alebo mykotickej infekcie centrálneho nervového systému. Z Aspergilov sa najčastejšie ako patogén uplatňuje Aspergillus fumigatus, zriedkavejšie Aspergillus niger, Aspergillus flavus, zriedkavo ďalšie Aspergilly. Liečba je zložitá, využíva sa amphotericin B a antimykotiká skupiny imidazolových a triazolových derivátov.

  • Batrachochytrium dendrobatidis
  • Blastomyces dermatitidis
  • Candida albicans

    Candida je hlavným pôvodcom povrchových (kožných a slizničných) i systémových mykóz (sú postihnuté vnútorné telesné orgány a tkanivá). Kandidy žijú v róznych podmienkach. Najčastejším zástupcom je Candida albicans, ktorá spôsobuje mykotické infekcie pohlavných orgánov, ústnej dutiny, pľúc, močového mechúra, sepsu, ale aj infekty kože (dermatomykózy) a nechtov (onychomykózy). Z ďalších lekársky významných kandíd sa uplatňujú Candida tropicalis, Candida parapsilosis, Candida glabrata, Candida inconspicua, Candida dubliniensis a ďalšie. Veľmi obávané sú infekcie krvného riečišťa (sepsa), ktoré majú vysokú smrtnosť. Na liečbu kandidóz sa používa nystatín, amphotericín B, pimaricín, imidazolové a triazolové deriváty.

  • Candida dubliniensis

    Candida je hlavným pôvodcom povrchových (kožných a slizničných) i systémových mykóz (sú postihnuté vnútorné telesné orgány a tkanivá). Kandidy žijú v róznych podmienkach. Najčastejším zástupcom je Candida albicans, ktorá spôsobuje mykotické infekcie pohlavných orgánov, ústnej dutiny, pľúc, močového mechúra, sepsu, ale aj infekty kože (dermatomykózy) a nechtov (onychomykózy). Z ďalších lekársky významných kandíd sa uplatňujú Candida tropicalis, Candida parapsilosis, Candida glabrata, Candida inconspicua, Candida dubliniensis a ďalšie. Veľmi obávané sú infekcie krvného riečišťa (sepsa), ktoré majú vysokú smrtnosť. Na liečbu kandidóz sa používa nystatín, amphotericín B, pimaricín, imidazolové a triazolové deriváty.

  • Candida glabrata

    Candida je hlavným pôvodcom povrchových (kožných a slizničných) i systémových mykóz (sú postihnuté vnútorné telesné orgány a tkanivá). Kandidy žijú v róznych podmienkach. Najčastejším zástupcom je Candida albicans, ktorá spôsobuje mykotické infekcie pohlavných orgánov, ústnej dutiny, pľúc, močového mechúra, sepsu, ale aj infekty kože (dermatomykózy) a nechtov (onychomykózy). Z ďalších lekársky významných kandíd sa uplatňujú Candida tropicalis, Candida parapsilosis, Candida glabrata, Candida inconspicua, Candida dubliniensis a ďalšie. Veľmi obávané sú infekcie krvného riečišťa (sepsa), ktoré majú vysokú smrtnosť. Na liečbu kandidóz sa používa nystatín, amphotericín B, pimaricín, imidazolové a triazolové deriváty.

  • Candida krusei

    Candida je hlavným pôvodcom povrchových (kožných a slizničných) i systémových mykóz (sú postihnuté vnútorné telesné orgány a tkanivá). Kandidy žijú v róznych podmienkach. Najčastejším zástupcom je Candida albicans, ktorá spôsobuje mykotické infekcie pohlavných orgánov, ústnej dutiny, pľúc, močového mechúra, sepsu, ale aj infekty kože (dermatomykózy) a nechtov (onychomykózy). Z ďalších lekársky významných kandíd sa uplatňujú Candida tropicalis, Candida parapsilosis, Candida glabrata, Candida inconspicua, Candida dubliniensis a ďalšie. Veľmi obávané sú infekcie krvného riečišťa (sepsa), ktoré majú vysokú smrtnosť. Na liečbu kandidóz sa používa nystatín, amphotericín B, pimaricín, imidazolové a triazolové deriváty.

  • Candida spp.

    Candida je hlavným pôvodcom povrchových (kožných a slizničných) i systémových mykóz (sú postihnuté vnútorné telesné orgány a tkanivá). Kandidy žijú v róznych podmienkach. Najčastejším zástupcom je Candida albicans, ktorá spôsobuje mykotické infekcie pohlavných orgánov, ústnej dutiny, pľúc, močového mechúra, sepsu, ale aj infekty kože (dermatomykózy) a nechtov (onychomykózy). Z ďalších lekársky významných kandíd sa uplatňujú Candida tropicalis, Candida parapsilosis, Candida glabrata, Candida inconspicua, Candida dubliniensis a ďalšie. Veľmi obávané sú infekcie krvného riečišťa (sepsa), ktoré majú vysokú smrtnosť. Na liečbu kandidóz sa používa nystatín, amphotericín B, pimaricín, imidazolové a triazolové deriváty.

  • Candida tropicalis

    Candida je hlavným pôvodcom povrchových (kožných a slizničných) i systémových mykóz (sú postihnuté vnútorné telesné orgány a tkanivá). Kandidy žijú v róznych podmienkach. Najčastejším zástupcom je Candida albicans, ktorá spôsobuje mykotické infekcie pohlavných orgánov, ústnej dutiny, pľúc, močového mechúra, sepsu, ale aj infekty kože (dermatomykózy) a nechtov (onychomykózy). Z ďalších lekársky významných kandíd sa uplatňujú Candida tropicalis, Candida parapsilosis, Candida glabrata, Candida inconspicua, Candida dubliniensis a ďalšie. Veľmi obávané sú infekcie krvného riečišťa (sepsa), ktoré majú vysokú smrtnosť. Na liečbu kandidóz sa používa nystatín, amphotericín B, pimaricín, imidazolové a triazolové deriváty.

  • Coccidioides immitis
  • Cryptococcus spp.

    Cryptococcus je mikromycéta kvasinkového typu. Vyskytuje sa kozmopolitne v pôde, na rastlinách a vo veľmi širokom spektre zvieracích hostiteľov. Mikrobiologicky významný je predovšetkým Cryptococcus neoformans, ktorý sa vyskytuje vo vtáčích hniezdiach a truse vtákov (prevažne holubov). Infekcia vzniká najčastejšie inhaláciou, kedy dochádza k vývoju mykotickej pneumónie (kryptokokóza). Z postihnutých pľúc sa Cryptococcus ďalej dostáva do krvného systému a mozgového tkaniva, kde vyvoláva ťažkú meningoencefalitídu. Pred zavedením terapie amfotericínom B bola kryptokoková meningoencefalitída vždy smrteľná. Z ďalších kryptokokov sa ako patogény ľudí a zvierat uplatňujú Cryptococcus carnescens, Cryptococcus flavescens, Cryptococcus aureus; infekcie nimi spôsobené sú však zriedkavé.

  • Cryptocooccus neoformans

    Cryptococcus je mikromycéta kvasinkového typu. Vyskytuje sa kozmopolitne v pôde, na rastlinách a vo veľmi širokom spektre zvieracích hostiteľov. Mikrobiologicky významný je predovšetkým Cryptococcus neoformans, ktorý sa vyskytuje vo vtáčích hniezdiach a truse vtákov (prevažne holubov). Infekcia vzniká najčastejšie inhaláciou, kedy dochádza k vývoju mykotickej pneumónie (kryptokokóza). Z postihnutých pľúc sa Cryptococcus ďalej dostáva do krvného systému a mozgového tkaniva, kde vyvoláva ťažkú meningoencefalitídu. Pred zavedením terapie amfotericínom B bola kryptokoková meningoencefalitída vždy smrteľná. Z ďalších kryptokokov sa ako patogény ľudí a zvierat uplatňujú Cryptococcus carnescens, Cryptococcus flavescens, Cryptococcus aureus; infekcie nimi spôsobené sú však zriedkavé.

  • Fusarium spp.

    Fusarium je huba saprofytujúca a parazitujúca na rastlinách, avšak v poslednej dobe sa začína uplatňovať aj ako oportúnny patogén u ľudí a zvierat - prevažne u ťažko imunokompromitovaných jedincov (pridružené nádorové ochorenie, AIDS, ťažké defekty imunity z iných príčin). Fusarium u postihnutých jedincov môže spôsobovať kožné mykózy, ale aj ťažké pľúcne mykózy. Liečba je obdobná ako u systémových kandidóz alebo aspergilóz – amphotericin B, imidazolové a triazolové deriváty.

  • Histoplasma capsullatum
  • Microsporum canis
  • Mucoraceae

    Rhizopus a Mucor sú vláknité huby (mikromycéty, zygomycéty), patriace do rovnakého radu Mucorales. Obe huby sa vyskytujú kozmopolitne v prírode, infekcia vzniká najčastejšie vdýchnutím spór alebo kožným poranením. Najčastejšími pôvodcami mukormykóz ľudí a zvierat sú Rhizopus microsporus, Rhizopus oryzae, Mucor indicus a Mucor plumbeus. Mukormykóza sa môže prejavovať aj ako systémové ochorenie (po invázii do ciev sa Mucor dostáva do rôznych telových orgánov a tkanív). Ochorenie väčšinou vzniká sekundárne u jedincov s už oslabeným imunitným systémom (nádory, malnutrícia, vysoký či veľmi ranný vek). Častá je rhinocerebelárna forma mukormykózy, kedy je mykózou napadnutý nos, paranazálne dutiny, očnice, odkiaľ sa infekcia ďalej šíri do mozgového tkaniva. Prognóza tohto ochorenia u imunokompromitovaných je mimoriadne nepriaznivá. Možnosťou liečby je amfotericín B, súčasne s radikálnou chirurgickou excíziou postihnutého tkaniva.

  • Pneumocystis jiroveci

    Pneumocystis jiroveci bola len nedávno zaradená (na základe DNA sekvencie) do čeľade húb. Je to huba veľmi zvláštna, predovšetkým tým, že v postihnutom tkanive vytvára cysty s intracystickými telieskami, a preto bola Pneumocystis jiroveci dlho považovaná za parazita. Infekcia Pneumocystom prebieha najčastejšie vzdušnou cestou, kedy u postihnutých jedincov (väčšinou je pridružený ťažký defekt imunity na podklade malígneho ochorenia, AIDS, vysokého veku alebo ťažkej malnutrície) vyvoláva pneumocystovú pneumóniu. Cysty s intracystickými telieskami môžu úplne vyplniť jemné alveoly dolných dýchacích ciest a deštruovať pľúcne tkanivo. Terapia pneumocystovej pneumónie je založená na podávaní klotrimoxazolu a pentamidínu.

  • Kvantitatívne NGS pandetekcia húb / mikroskopických parazitov a náhodných 18S rDNA amplikónov
    Vyšetrenie bez detekčného limitu s využitím Next Generation Sequencing (NGS). Technika je vhodná na štúdium mikrobiómov v najrôznejších anatomických lokalitách s predpokladanou vysokou zmesou mikroflóry (horné cesty dýchacie, urogenitálny trakt, črevný mikrobióm) alebo na analýzu mikrobiálnych populácií vo vysoko kontaminovaných ranách.

    Next Generation Sequencing (NGS) je nová, moderná molekulárna technológia, ktorá vďaka svojej obrovskej analytickej kapacite nachádza uplatnenie v mnohých odboroch medicíny.
    V prípade molekulárnej mikrobiológie (nový progresívny odbor umožňujúci detekovať aj bežne nekultivovateľné alebo vzácne patogény), umožňuje technológia NGS globálny diagnostický záber – vo vzorke pacienta je možné naraz analyzovať prítomnosť všetkých baktérií (dosiaľ popísaných cez 4 000 druhov), všetkých húb (dosiaľ popísaných cez 70 000 druhov) a všetkých vírusov (dosiaľ popísaných vyše 300 000 cicavčích vírusov). NGS technológia nemá žiadne obmedzenia vo svojom diagnostickom rozsahu; ak je vo vzorke mikroorganizmus prítomný, je detekovaný. NGS technológia nie je limitovaná ani typom spracovávaného materiálu; každý biologický materiál je pre NGS analýzu vhodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ide o úplne prelomový prístup k detekcii a identifikácii pôvodcov infekčných chorôb, a to aj v tých prípadoch, keď klasická mikrobiológia (kultivácia patogénnych mikroorganizmov v mikrobiologických kultivačných pôdach) zlyháva.
    Technológie, používané do doby implementácie NGS síce tiež umožňovali široký záber vyšetrení, avšak za násobne vyššiu cenu a čas potrebný na vykonanie rozsiahlych analýz presahoval možnosti laboratórií. S nástupom NGS sa otvára nová éra využitia molekulárnych analýz pre najširší rozsah medicínskych aplikácií s diagnostikou výťažností prevyšujúcou všetky ostatné bežne používané metódy.

  • Kvalitatívna pandetekcia húb – metódou podľa Sangera
    Technika bez detekčného limitu a bez nutnosti bližšej špecifikácie indikácie. Je vhodná pre primárne sterilné materiály alebo materiály s majoritným zastúpením jedného patogénneho mikroorganizmu.